DUHOK, BRATISLAVA. Za čias vlády diktátora Saddáma Husajna sa jeden z vrchov Sindžarského pohoria využíval ako raketová základňa, z ktorej sa strieľalo na Izrael.
Dnes na toto miesto zhadzuje americké letectvo humanitárnu pomoc pre desiatky tisíc jezídov, ktorí utiekli pred džihádistami z ISIS.
Ich pozície na úpätí hôr začali Američania minulý týždeň bombardovať a prinútili militantov ustúpiť.
Umožnili tak približne polovici jezídov bezpečne zísť dolu a pokúsiť sa prejsť niekoľkohodinovú trasu do Kurdistanu.
Prístup z Iraku do tejto oblasti kontroluje ISIS. Kurdským jednotkám sa podarilo aspoň vytvoriť desaťkilometrový koridor, cez ktorý mohli utečenci prekročiť rieku Tigris do kurdskej oblasti Sýrie a odtiaľ prejsť späť do Iraku.
Hladní v pyžame
Na ceste im pešmergovia, kurdskí bojovníci, podávali jedlo a pitie, bez ktorého boli už týždeň.
„Niektorých sme tam museli nechať. Starí a chorí by cestu nezvládli, ale v Sindžare zomrú,“ povedal pre Sydney Morning Herald Zaim Hassan Harmouch.
Šesťdesiatšesťročný pán cestu prežil so šiestimi synmi, siedmimi vnúčatami aj ženou, ktorú niesol na chrbáte.
Ani príchod do kurdského mesta Duhok však problémy nerieši. Jezídovia sú odkázaní na ochotu miestnych, keďže mnohí opustili domy len v pyžame a nemajú so sebou nič.
Horšie sú na tom tí, čo v horách zostali.
Humanitárna pomoc totiž do utorka pokrývala iba desať percent z odhadovaných 20 až 30-tisíc utečencov, ktorí stále čakajú na záchranu.
Zatiaľ sa hovorí o stovkách mŕtvych, ktorí zomreli od smädu, alebo ich vyvraždili.
Dodať jezídom potraviny sa pokúšajú Spojené štáty, aj v utorok zhodili nad oblasťou pomoc s desaťtisícami porcií jedla a litrov vody.
Prenasledovaná menšina
Dnešná situácia je ďalším pokračovaním dlhoročného prenasledovania jezídov, ktorých tradiční moslimovia považujú za uctievačov diabla.
Sami sa považujú za etnických Kurdov, iracká baasistická vláda ich však vyhlásila za potomkov kalifa Jazída ibn Muavíju, ktorého šiitski moslimovia považujú za vraha svojho kalifa Alího.
Vláda tak chcela jezídov odlúčiť od Kurdov aj šiitov, ktorí majú v Iraku väčšinu. Stali by sa tak lojálnymi sunnitskej vláde.
V 70. a 80. rokoch nechal jezídov vysťahovať Saddám Husajn z ich uctievaného pohoria Sindžar. Donútil ich prijať arabské mená a hovoriť po arabsky namiesto rodnej kurdčiny.
Jezídovia tak uvítali americkú inváziu Iraku v roku 2003, pretože sa mohli vrátiť na horu, kde podľa nich skončila Noemova archa po biblickej potope sveta.
