BAGDAD. Lietadlo britskej armády bolo nútené prerušiť misiu doručovania humanitárnych zásob utečencom uviaznutým na hore Sindžár v severnom Iraku z obáv, že padajúce balíky by mohli zasiahnuť davy ľudí dolu na zemi.
Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na britskú vládu.
"Toľko ľudí sa blížilo smerom k lietadlu, že sme, žiaľ, nemohli uskutočniť zhadzovanie humanitárnych zásob, lebo sme sa obávali, že ohrozíme ľudské životy," povedala novinárom hovorkyňa premiéra Davida Camerona.
Bojovníci hnutia Islamský štát v Iraku, ktorí stínali hlavy zajatcom a ukrižovávali ich v snahe vyhladiť neveriacich, vyhnali v horúčavách uprostred leta tisíce príslušníkov etnicko-náboženskej menšiny jezídov na vyprahnuté pohorie Sindžár. Tam jezídom hrozí smrť od smädu a hladu a mnohí už aj zahynuli.
Británia zatiaľ uskutočnila jedno zhadzovanie humanitárnej pomoci na hore - jej súčasťou bola voda, vybavenie na filtráciu a lampy na solárnu energiu, ktoré fungujú tiež ako nabíjačky mobilných telefónov.
Dobyli ďalšie mesto
Sunniti medzitým dobyli mesto Džalawlá, o ktoré celé týždne bojovali s kurdskými jednotkami.
Podľa agentúry Reuters to dramaticky zvýšilo územné zisky a vyvolalo znepokojenie u západných spojencov Iraku.
K dobytiu mesta Džalawlá, ktoré leží približne 115 kilometrov severovýchodne od irackej metropoly Bagdad, došlo len deň po tom, ako tam výbuch bomby samovražedného atentátnika zabil desať kurdských bojovníkov.
Spolu s Džalawlá ovládli militanti aj dve dediny ležiace v jeho okolí.
Iracký prezident Fuád Masúm medzitým poveril zostavením novej vlády Hajdára Abádího, ktorého na funkciu premiéra nominovala koalícia šiitských strán.
Kurdom chce pomôcť Francúzsko aj Holandsko
Prezident irackého Kurdistanu Masúd Barzání požiadal v nedeľu medzinárodné spoločenstvo, aby Kurdom pomohlo dodávkami zbraní.
"My nebojujeme s teroristickou organizáciou - bojujeme s teroristickým štátom," vyhlásil Barzání na tlačovej konferencii s francúzskym ministrom zahraničných vecí Laurentom Fabiusom.
Ten v nedeľu večer informoval, že jeho krajina úzko spolupracuje s ostatnými krajinami EÚ na preskúmaní možnosti zasielania zbraní "na obranu a protiútok" pre irackých Kurdov, ktorí nedokážu čeliť ozbrojenému násiliu militantov.
Fabius násilnosti páchané džihádistami na severe Iraku označil za "genocídu" na domácom obyvateľstve.
Okrem Francúzska chce Iraku pomôcť aj Holandsko, ktoré skúma možnosti dopravy pomoci do severného Iraku.
Minister zahraničných vecí Frans Timmermans v nedeľu večer uviedol, že vláda už odsúhlasila dodatočnú finančnú pomoc vo výške 400-tisíc eur pre Červený kríž, ktorý sa snaží zmierniť utrpenie civilného obyvateľstva v tejto oblasti.
Svoju pomoc chce zintenzívniť aj Veľká Británia. Podľa agentúry AP sa pod tlakom poslancov z vlastnej Konzervatívnej strany ocitol britský premiér David Cameron, ktorého poslanci vyzvali, aby napriek parlamentným prázdninám inicioval mimoriadne zasadanie parlamentu.
Nemci zbrane nedodajú
Zdržanlivé je naopak Nemecko, ktoré Kurdom zbrane nedodá.
"Táto nemecká vláda - rovnako ako jej predchodkyne - sa drží zásady nevyvážať zbrane do oblastí konfliktov alebo vojnových zón... Cítime zodpovednosť túto zásadu dodržiavať," uviedol na tlačovej konferencii hovorca nemeckej vlády Steffen Seibert.
Podľa Seiberta sa Nemecko vo svojej podpore Kurdov, ktorých v Iraku ohrozuje postup sunnitských militantantov z IS, bude sústreďovať na humanitárnu pomoc.
