Moskva 28. júna (TASR) - Rôzne regionálne etnická a náboženské vojny a ozbrojené konflikty v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu si od konca 80. rokov vyžiadali najmenej 100.000 ľudských životov. Podľa údajov ruských poslancov regionálne konflikty zaplatilo životom až 600.000 ľudí. S odvolaním sa na dlhodobé výskumy experta Vladimira Mukomeľa a údaje predstaviteľov ruskej Štátnej dumy to tvrdí ruský denník Nezavisimaja gazeta.
Regionálne konflikty nie sú z dlhodobého hľadiska výhodné pre nikoho, s výnimkou časti elity, pre ktorú sa vojny stávajú spôsobom výstupu na politický Olymp a prostriedkom ovládnutia finančných tokov a národného bohatstva. Aj pre elitu sa však udržanie pri moci stáva v dôsledku ekonomických ťažkostí problémom.
Priame škody vojen na území bývalého Sovietskeho zväzu sú odhadované na 15 miliárd dolárov. Najväčšie škody vznikli v Gruzínsku, Azerbajdžane a v Tadžikistane. Ďalším dôsledkom konfliktov sú obrovské ekonomické otrasy, zánik celých ekonomických odvetví, dlhodobý ekonomický úpadok, pokles životnej úrovne o desiatky rokov späť, migrácia, vznik veľkých skupín utečencov a dokonca aj úpadok kultúry.
Od konca 80. rokov na v priestore bývalého Sovietskeho zväzu odohralo päť vleklých regionálnych vojen s nasadením armády a ťažkých zbraní. Kým vojny v Karabachu, Tadžikistane, Južnom Osetsku, Podnestroví sa už skončili, vojenský konflikt v Čečensku pokračuje.
Krátkodobých ozbrojených konfliktov, ktoré viedli k civilným obetiam, bolo od 80. rokov približne dvadsať a asi 100 konfliktov malo charakter neozbrojených medzištátnych, medzietnických a náboženských incidentov.
Podľa odhadov V. Mukomeľa o dlhodobom ekonomickom dopade konfliktov svedčí pokles životnej úrovne a výkonnosti ekonomík. Expert konštatuje, že HDP Gruzínska dnes dosahuje iba 20 percent úrovne HDP v roku 1990.
V prípade Azerbajdžanu sa HDP pohybuje na úrovni 38 percent roku 1990, ale ekonomika krajiny sa vrátila na úroveň 50 rokov 20. storočia. V roku 1996 sa priemerná mzda v Azerbajdžane pohybovala na úrovni 20 dolárov a v Tadžikistane len desať dolárov.
Nezavisimaja gazeta v súvislosti s interetnickými a náboženskými konfliktmi záverom poznamenáva, že exodus ruského obyvateľstva a iných národnostných skupín, napríklad Arménov z Azerbajdžanu, viedol v niektorých prípadoch ku kolapsu celých odvetví - ropného a elektrotechnického priemyslu, dokonca aj sféry služieb.
Vážny dopad mali konflikty aj na medicínu a vzdelávanie. Dopady sú aj celkom nepredvídateľné: odchod nemeckej menšiny z Kirgizstanu ohrozil zachovanie umenia kirgizského národného výšivkárstva, pretože vyšívaniu národných motívov sa nevenovala majorita, ale takmer výhradne miestna nemecká menšina.
(spravodajca TASR Bohdan Kopčák) dem
