SOČI. Ruský prezident Vladimir Putin vyzval v nedeľu najvyšších predstaviteľov Azerbajdžanu a Arménska na vzájomný dialóg namiesto bojovania po tom, ako za uplynulé dni zahynulo vyše desať ľudí v zrážkach ohľadom spornej oblasti Náhorný Karabach.
Informovala o tom agentúra Reuters.
Vylepšuje si imidž
Arménsko-azerbajdžanské rozhovory, ktoré inicioval Putin, sa začali v sobotu a šéfovi Kremľa dávajú príležitosť predstaviť sa ako mierotvorca v čase, keď Západ obviňuje Moskvu z podpory proruských separatistov na východnej Ukrajine.
"Niet väčšej tragédie ako strata ľudských životov. Ak chceme nájsť riešenie, musíme konať uvážene a trpezlivo, rešpektujúc jeden druhého," povedal Putin azerbajdžanskému lídrovi Ilhamovi Alijevovi a jeho arménskemu náprotivku Seržovi Sarkisjanovi počas druhého dňa rokovaní v čiernomorskom stredisku Soči.
Lídri oboch kaspických republík sa zhodli na potrebe politického riešenia tohto 23-ročného problému.
"V 90. rokoch sme dospeli k záveru, že tento konflikt nemožno rozriešiť vojensky. Ak sa budeme naďalej iba obviňovať, tak skoro sa výsledkov nedočkáme," uviedol Sarkisjan a Alijev jeho slová potvrdil.
O čo v konflikte ide
Hoci Náhorný Karabach je súčasťou Azerbajdžanu, spolu s niektorými priľahlými územiami je pod kontrolou arménskych vojakov a miestnych etnických Arménov už od roku 1994, keď vojnu s Azerbajdžanom ukončilo prímerie.
Technicky sú Arménsko a Azerbajdžan stále vo vojnovom stave. Obe strany často informujú o útokoch pozdĺž línie prímeria.
Minulý týždeň tam pri bojoch prišlo o život najmenej 16 osôb. Roztržky poukázali na nebezpečenstvo širšieho konfliktu v tejto juhokaukazskej oblasti, odkiaľ prúdi do Európy ropa a zemný plyn.
Vojna v Náhornom Karabachu vypukla po prvý raz v roku 1991, keď sa rozpadol Sovietsky zväz. Prímerie bolo vyhlásené o tri roky neskôr. Násilnosti si vyžiadali viac než 30-tisíc mŕtvych.
MAPA - WIKIMEDIA/CC
Pod týmto článkom nie je možné diskutovať. Vysvetlenie nájdete tu
