WASHINGTON. Americký prezident Barack Obama v sobotu načrtol dlhodobejšiu stratégiu boja proti militantom Islamského štátu v Iraku, ktorí podľa neho rýchlosťou svojho postupu smerom k centru autonómneho Kurdistanu prekonali odhady spravodajských služieb.
Počas vystúpenia v Bielom dome pred odchodom na dovolenku v Massachusetts varoval Američanov, že nová kampaň v krajine poznačenej vojnou je "dlhodobým projektom", ktorého trvanie bude závisieť od tamojšieho politického vývoja.
Vyjadril sa tak dva dni po tom, ako vydal súhlas na letecké útoky proti povstalcom na severe Iraku.
"Nemyslím si, že tento problém vyriešime behom niekoľkých týždňov. Myslím si, že to potrvá nejaký čas," povedal podľa agentúry Reuters.
Náletmi zneškodnili zásoby zbraní
Iracké bezpečnostné sily budú podľa Obamu schopné uskutočniť účinnú ofenzívu až po ich prebudovaní, čo si vyžaduje vytvorenie novej vlády v Bagdade, ktorej budú môcť vojsko i obyvatelia dôverovať.
Obama v tejto súvislosti povedal, že Irak potrebuje premiéra, čím dal najavo svoj pohľad na legitímnosť úradujúceho Núrího al-Málikího.
Dodal, že neplánuje uzavrieť veľvyslanectvo USA v Bagdade alebo konzulát v kurdskom Arbíle a okrem náletov bude pokračovať aj zhadzovanie humanitárnej pomoci pre utečencov z radov náboženských menšín.
Obama už v predošlom rozhlasovom a internetovom príhovore zopakoval, že nenechá USA zatiahnuť do vojny, Američania by však podľa neho nemali zatvárať oči, ak nevinní ľudia čelia masakrám a je možné tomu zabrániť.
Americké sily v piatok uskutočnili viaceré nálety na pozície Islamského štátu, ktorému minister zahraničných vecí USA John Kerry pripisuje "akty násilia nesúce všetky charakteristické znaky genocídy".
Pri náletoch zničili zásoby zbraní a vojenského vybavenia, ktoré extrémisti mohli použiť pri útoku na mesto Arbíl, metropolu kurdského etnika v Iraku.
Agentúra DPA v sobotu s odvolaním sa na kurdské zdroje v Iraku oznámila, že pri piatkovom americkom nálete severne od mesta Mósul zahynulo najmenej 20 džihádistov a 55 utrpelo zranenia. V provincii Dijálá na juhu krajiny zase prišlo pri troch náletoch irackého letectva o život 28 bojovníkov.
Zhadzovali humanitárnu pomoc
Vojenské nákladné lietadlá amerických vzdušných síl zhadzovali v sobotu už druhú noc po sebe humanitárnu pomoc tisíckam utečencov na severe Iraku, ktorí sa pred hrozbou násilia zo strany militantov z hnutia Islamský štát uchýlili do hôr.
Z nových území dobytých islamistami počas uplynulého víkendu utieklo asi 40-tisíc príslušníkov menšinovej náboženskej skupiny jazídov.
Stalo sa tak po tom, ako jazídovia dostali od povstalcov ultimátum, aby prestúpili na islam alebo zaplatili špeciálnu náboženskú daň. V opačnom prípade im hrozil trest smrti.
"Lietadlá s humanitárnou pomocou vzlietli z viacerých základní, ktoré sú v správe velenia vzdušných síl USA na Blízkom východe. Rovnako ako včera v noci sa akcie zúčastnilo jedno lietadlo typu C-17 a dve lietadlá typu C-130," uvádza sa vo vyhlásení Pentagónu. Lietadlá spolu zhodili 72 veľkých balíkov zásob vrátane 28-tisíc porcií jedla a približne 5700 litrov pitnej vody.
K USA sa v sobotu pripojila Veľká Británia, ktorá poslala do Iraku stroj Kráľovského letectva (RAF) vezúci okrem iného stany a pitnú vodu.
Britský premiér David Cameron vylúčil priamu účasť britskej armády na operácii v Iraku. Londýn však bude Spojené štáty podporovať v podobe prieskumných a tankovacích lietadiel.
Bagdad poslal Kurdom muníciu
Iracká vláda v Bagdade zaslala v noci na sobotu kurdským jednotkám, ktoré na severe krajiny bojujú proti militantom, vojenské dopravné lietadlo naložené strelivom do ručných zbraní.
Podľa amerického predstaviteľa v Iraku, ktorý si neželal byť menovaný, odletelo lietadlo irackých bezpečnostných síl C-130 Hercules do metropoly irackého Kurdistanu Arbíl, kde bojovníci kurdských milícií péšmarga vzdorujú náporu sunnitských militantov.
"Ide o čosi nevídané. Ide o prejav doposiaľ nevídanej spolupráce medzi Bagdadom a Arbílom z hľadiska boja proti Islamskému štátu, ktorý sa prejavuje už nielen slovami, ale aj skutočnou podporou" uviedol americký predstaviteľ na margo priamej vojenskej pomoci, ktorú vláda v Bagdade poskytla Kurdom.
Akútna hrozba dobytia Arbílu podľa agentúry Reuters aspoň dočasne zmierni dlhodobé spory medzi kurdskými vodcami a bagdadskou vládou šiitského premiéra Núrího Málikího, v ktorých ide najmä o územia a ropu.
Arbíl je sídlom kurdskej autonómnej vlády, ako centrom zahraničných spoločností pôsobiacich v Iraku.
Kurdská vláda v piatok večer potvrdila, že povstalci získali kontrolu nad najväčšou priehradou v Iraku. Povedal to šéf kancelárie kurdského prezidenta Fuád Husajn.
Skupina Islamský štát vo vyhlásení ešte vo štvrtok informovala, že v rámci novej ofenzívy, ktorá sa začala minulý víkend, sa zmocnila 15 miest, strategickej priehrady pri Mósule na rieke Tigris ako aj vojenskej základne.
Kontrola nad priehradou umožňuje povstalcom zatopiť viacero irackých miest alebo vypnúť rozľahlým regiónom elektrickú energiu.
Diskusiu sme pre viacnásobné porušenie Kódexu zrušili
