Ženeva 28. júna (TASR) - Český prezident Václav Havel sa domnieva, že krajiny strednej a východnej Európy poskytnú Európskej únii po svojej integrácii historickú špecifickú skúsenosť, trvajúcu niekoľko desaťročí, ktorou je komunizmus. Je to zaujímavá skúsenosť, ktorú Západ nezažil, preto môže byť vzájomným obohatením a poučením, uviedol Havel v rozhovore pre švajčiarsky denník Le Temps.
Podľa jeho slov je ilúziou myslieť si, že krajiny strednej a východnej Európy už "prežuli" túto skúsenosť. Ešte niekoľko desaťročí venovaných úvahám a analýzam bude potrebných, kým sa všetky skúsenosti spracujú a bude možné sa s nimi podeliť, citoval dnes Václava Havla švajčiarsky denník Le Temps.
Český prezident poskytol denníku rozhovor pri príležitosti svojej dnešnej oficiálnej návštevy Švajčiarska. Hovoril v ňom na témy provincializmu, úsilia stať sa členom Európskej únie (EÚ)a NATO, ale aj euroskepticizmu, i nedostatočného "nadšenia" obyvateľov západnej Európy z rozširovania EÚ.
V. Havlovi začiatkom roku 2003 vyprší druhý a posledný mandát hlavy štátu. Prezident ČR je posledným z disidentov bývalého východného bloku, ktorý sa udržal pri moci aj vyše 10 rokov po páde železnej opony. Síce zostarol, ale nič nestratil z "túžby po Európe", ktorá mu nechýbala od prvých dní, čo sa dostal na Pražský hrad po nežnej revolúcii v bývalom Česko-Slovensku. ČR je členskou krajinou NATO od marca 1999 a do EÚ by sa mala integrovať v roku 2004, pripomína Le Temps.
V spojitosti s provincializmom Havel povedal, že v oblasti kultúrnej, ekonomickej a všeobecne civilizačnej sa český a švajčiarsky provincializmus odlišujú. Provincializmus má blízko k euroskepticizmu, oba javy sú vo Švajčiarsku aj ČR viditeľné. Korene euroskepticizmu sú v oboch krajinách mnohé, ale české sú odlišné. Švajčiarsko je rozvinutejšia krajina ako mnohé iné v EÚ, čo určite neplatí o ČR.
Havlovi sa zdá, že Švajčiari majú strach z toho, že časť ich bohatstva sa "rozplynie" v EÚ. To neplatí o ČR, dodal V. Havel. Podľa prezidenta ČR tento jav v jeho krajine má už 300 rokov a ide o osobitný spôsob správania, prenášajúci sa z generácie na generáciu. V. Havel uviedol, že ide o určitú formu nedôvery, egoizmu k svetu. Ľudia sa na "každého" cudzinca pozerajú nedobrým pohľadom s tým, že pre českú krajinu nechce nič dobré a napokon ju zradí. Preto, podľa nich, je lepšie uzatvoriť sa vo vlastnom dome a starať sa len o svoje veci. Česi odmietajú stať sa časťou sveta, ktorý ich obklopuje. Je to historická chyba, ktorú už viackrát urobili, povedal Havel.
České obyvateľstvo pozoruje aj nedostatok "nadšenia" obyvateľov členských krajín EÚ pre nové uchádzačské krajiny o vstup do únie. Obyvatelia európskej pätnástky sa obávajú rozšírenia a jeho následkov, uviedol Havel. Podľa neho to nie je hlavná príčina euroskepticizmu v ČR. Nezáujem verejnej mienky v európskej pätnástke sa nesmie stať živnou pôdou pre český euroskepticizmus. Naopak, mal by sa pre obyvateľov ČR stať výzvou na vstup do únie. Z domáceho pohľadu, pokračoval Havel, nacionalistické a neofašistické hnutia môžu zakladať protieurópsky postoj na argumente, že v EÚ "nás nechcú".
Prezident ČR v roku 1991 ako prezident bývalého Česko-Slovenska privítal rozpustenie Varšavskej zmluvy. V roku 1999 priviedol ČR do NATO. V odpovedi na otázku Le Temps, prečo je pre ČR dôležitejšie byť v NATO ako byť napríklad neutrálnou krajinou, Havel konštatoval, že už nie sú antagonistické bloky. Aliancia (NATO) nie je zameraná proti Rusku, proti Číne ani proti Švajčiarsku. Ide o kolektívnu obranu určitého priestoru, určitých hodnôt. Bloky už stratili svoj význam, ale ČR sa musí niekde "prichytiť", byť súčasťou systému, civilizačnej štruktúry, povedal Havel.
