No práve tento inžinier v 19. storočí ako prvý našiel cestu, ktorá preťala Ameriku.
Denne okolo nej prejdú stovky Košičanov, no mnohí si ju ani nevšimnú. Malá tabuľa na Hlavnej ulici číslo 9 v centre je jediná vec v meste, čo pripomína domácim jedného z najvýznamnejších rodákov mesta.
„V tomto dome sa narodil Béla Gerster (1850 – 1923), autor projektu Korintského prieplavu a spoluautor projektu Panamského prieplavu,“ píše sa na tabuli.
V piatok 15. augusta uplynulo presne sto rokov, čo otvorili Panamský prieplav, ktorý preťal americký kontinent a výrazne tak urýchlil lodnú dopravu. Traja oslovení historici z Košíc sú presvedčení, že práve Béla Gerster, o ktorom nevedia veľa ani Maďari, ako prvý našiel cestu, kadiaľ Američania kanál napokon vybudovali.
Švajčiarski Maďari z Košíc
Hoci sa Béla Gerster podobne ako jeho otec považoval za Maďara, pôvod má rodina vo Švajčiarsku, presnejšie v kantóne Bazilej. „Správne by sa mala vyslovovať po švajčiarsky, teda Geršter,“ hovorí maďarský historik a publicista z Košíc Zoltán Balassa.
Z pôvodnej domoviny sa Gersterovci dostali cez Viedeň a Győr do Košíc, kde sa usadil Bélov dedko. Ten bojoval v armáde Napoleona Bonaparta.
„Získal medailu za hrdinstvo v slávnom ťažení v Taliansku. V Košiciach kúpil dom na Zvonárskej ulici, novšiu časť dal postaviť na novej predĺženej časti Hlavnej ulice,“ hovorí Gabriel Kunhalmi, ktorý sa zaoberá históriou mesta Košíc.
Jeden z jeho synov Miklóš sa stal mydlárom. Košice boli vtedy maďarským mestom a on sa už pokladal za Maďara, hovoril po maďarsky a dokonca bojoval v armáde Lajosa Kossutha počas revolučných rokov 1848 – 1849. „Išlo o prirodzenú asimiláciu, ktorá bola vtedy vcelku dobrovoľná a samozrejmá,“ dodáva Balassa.
Krátko po revolúcii sa mu v októbri 1850 narodil syn Béla. V Košiciach ukončil základnú školu aj gymnázium a odišiel do Viedne študovať na Technologickú univerzitu. Hneď rok po promóciách sa stal mestským inžinierom vo Viedni.
Inžinieri pri vytyčovaní trasy v pralese a v nočnom tábore. FOTO - ARCHÍV J.H.
Neľahká expedícia
Vlani v septembri sa v Košiciach konala konferencia, kde jedna z prednášok bola aj o Bélovi Gersterovi. Predniesol ju Juraj Halász, ktorý vedie Historickú spoločnosť I. Henszlmanna v Košiciach.
„Pri zháňaní informácií som veľa čerpal z materiálov, rukopisov a fotografií, ktoré som dostal od jeho rodiny z Budapešti,“ hovorí Halász. Vlani v októbri tiež pri príležitosti 90. výročia jeho úmrtia položil vence na jeho hrob v Budapešti.
K svojim dvom najvýznamnejším dielam sa dostal Béla Gerster relatívne mladý. Podľa Halásza cez svojho švagra získal funkciu hlavného inžiniera na Kanáli Františka Jozefa v súčasnej srbskej Vojvodine.
Zrejme niekedy v tom čase sa zoznámil s maďarským generálom Istvánom Türrom. Práve on odporučil 26-ročného Gerstera na expedíciu, ktorá mala nájsť cestu pre Panamský prieplav. O skratke cez Ameriku, ktorá by výrazne urýchlila lodnú dopravu, snívali ľudia už tri storočia.
Nebola to ľahká expedícia.
