Agentúrnu správu sme nahradili článkom z tlačového vydania.
WASHINGTON, BRATISLAVA. Politickú kariéru si americký prezident Barack Obama vybudoval najmä na kritike vojny v Iraku. Aj preto dúfal, že slová, ktoré povedal vo štvrtok v noci, nebude musieť nikdy vysloviť.
„Začiatkom tohto týždňa jeden Iračan kričal do sveta, že jeho krajine nikto nepomôže. Dnes prichádza na pomoc Amerika,“ povedal v prejave.
Obama nariadil letecké útoky na militantov z Islamského štátu v Iraku a Sýrii, ktorí v posledných mesiacoch získali pod kontrolu veľké územie a vyhlásili na ňom svoj kalifát.
Blížia sa aj ku kurdskému mestu Irbil, v ktorom sídli americký konzulát. Práve pri ňom v piatok americká armáda zo vzduchu zaútočila na militantov.
Obama nestanovil konkrétny dátum ukončenia leteckých útokov. Jeho hovorca Josh Earnest vysvetlil, že ďalšie kroky záležia od bezpečnostných pomerov v Iraku. "Súvisí to s bezpečnosťou a ochranou Američanov, ale aj s podporou pokračujúceho úsilia kurdských i irackých bezpečnostných síl," dodal Earnest.
Ohrození jezídovia
Americký prezident však odmieta ďalšie zapojenie jeho vojakov do vojny v Iraku, odkiaľ sa stiahli koncom roka 2011. „Viem, že mnohí z vás sa boja akejkoľvek bojovej akcie, aj keď ide len o limitovanú ako v tomto prípade. Nedovolím vtiahnuť Spojené štáty do ďalšej vojny v Iraku,“ sľuboval v televíznom prejave.
Islamisti zavádzajú na území, ktoré kontrolujú, prísnu verziu islamského práva šaría. Útočia na všetky nemoslimské komunity, od kresťanov napríklad žiadajú, aby platili osobitnú daň, konvertovali na islam alebo odišli.
Terčom sú teraz už aj jezídovia, príslušníci malého náboženstva, z ktorých väčšina žije na kurdských územiach na severe Iraku.
Islamisti dobyli mesto Karakúš, v ktorom žijú najmä jezídovia a kresťania, a obyvateľov vyhnali. Tí však nemajú kam ujsť, keďže sú obkľúčení a schovávajú sa v horách, je ich tam asi 50-tisíc.
Iracká vláda požiadala o pomoc a Obama vyhlásil, že „Američania budú konať opatrne a zodpovedne, aby zabránili možnej genocíde kresťanov a jezídov“. Ľuďom v horách Američania z lietadiel zhadzujú pomoc, v prvej fáze rozdali jedlo a potraviny pre osemtisíc ľudí.
Telim Tolan, zo združenia jezídov žijúcich v Nemecku, hovorí, že to nemusí stačiť. „Nebojím sa toho, že ak nepríde pomoc, začne sa genocída. Bojím sa, že tá už bude dávno ukončená,“ vyhlásil pre Daily Telegraph.
Bojovať sa mu nechce
No do väčšej operácie sa Obamovi nechce, proti je aj americká verejnosť. „Do tohto úradu som kandidoval, aby som ukončil vojny a privítal našich vojakov doma,“ povedal v prejave.
Aj ľudia z prezidentovho okolia hovoria, že ak sa rozhoduje o použití vojenskej sily, treba Obamu dlho presviedčať o opodstatnenosti zásahu. Napríklad posilnenie jednotiek v Afganistane sprevádzal harmonogram odchodu z krajiny.
Ukázalo sa to minulý rok, keď Američania nezasiahli v Sýrii napriek tomu, že Obama predtým použitie chemických zbraní označil za červenú líniu, ktorú režim nemôže prekročiť.
Pomerne neskoro zasahuje aj v Iraku, kde islamisti porážajú miestnu armádu a v posledných dňoch sa im darí aj v bojoch proti vojakom autonómneho Kurdistanu, ktorí sú asi najlepšie zorganizovanou vojenskou silou v Iraku.
Obama predtým do Iraku poslal len vojenských poradcov a posilnil ochranu amerických objektov.
Dokument o Islamskom štáte:
Obamove vojny
1. Irak
Na kritike Bushovej vojny v Iraku si v roku 2008 postavil Obama kampaň. Sľub o odchode splnil, Američania sa z krajiny stiahli v roku 2011.
2. Afganistan
Namiesto Iraku presmeroval Obama pozornosť do Afganistanu. Posilnil jednotky, no zároveň ohlásil, že do konca roka 2014 stiahne väčšinu vojakov. Tento plán stále platí.
3. Líbya
Proti diktátorovi Muammarovi Kaddáfímu v roku 2011 Američania zasiahli zo vzduchu. Počas tejto vojny vznikla doktrína Viesť zozadu, keďže Američania skôr podporovali svojich spojencov, ako by sami zasahovali.
4. Sýria
Pred rokom sa zdalo, že Američania napadnú Sýriu a pokúsia sa zvhrnúť Bašara Asada, ktorý zrejme použil chemické zbrane. Nakoniec nezasiahli, občianska vojna stále trvá.
5. Ukrajina
Ani na Ukrajine Američania priamo nezasahujú najmä z obavy, že by vznikol veľký konflikt s Ruskom.
Matúš Krčmárik
Kto sú jezídovia?
Nepochopená menšina v Iraku je ďalšou obeťou teroristov z ISIS.
SINDŽAR, BRATISLAVA. Nikdy nenosia modrú farbu a nejedia šalát. Ich viera vychádza zo staroperzského zoroastrianizmu, jej súčasťou sú však aj prvky kresťanstva a islamu.
Jezídovia sú prevažne etnickí Kurdi a väčšina z odhadovaných 700-tisíc žije na severe Iraku. Ich hlavné mesto Sindžar dobyli militanti z ISIS a 40-tisíc z nich vyhnali do hôr, kde nemajú ani jedlo, ani vodu.
Humanitárnu pomoc im zatiaľ poskytla americká armáda a prezident Barack Obama je pripravený povoliť aj nálety na oblasť, ktoré by im pomohli ujsť.
Jezídovia majú povesť uctievačov diabla a sú preto medzi tradičnými moslimami nenávidení. Traduje sa, že prežili už 72 masakrov. Obvinenia zo satanizmu vznikli v dôsledku nedorozumenia. Jezídskeho boha symbolizuje sedem anjelov.
Najvýznamnejší z nich je padlý anjel Malak Tawous, ktorému boh nakoniec odpustil. Napriek tomu jeho arabské meno Šajtan znamená diabol a je príčinou nelichotivej reputácie.
Jezídovia nemôžu konvertovať na islam a splniť tak požiadavky kalifátu ISIS. Neveria v nebo a peklo, ale v neustálu reinkarnáciu, vystúpenie z viery a narušenie kolobehu duše je preto najvyšším trestom a prakticky nemožné. Rovnako ako sa na ich vieru obrátiť, treba sa do nej narodiť.
Dominik Holič
