Ženeva 28. júna (TASR) - Najchudobnejšie krajiny sveta čelia veľkému množstvu hrozieb, vrátane hladu či záplav, a ich zraniteľnosť sa zvyšuje vzhľadom na klimatické zmeny a globalizáciu. Uvádza sa to v správe o svetových katastrofách, ktorú dnes zverejnila Liga spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca (LORCS).
Ako sa ďalej konštatuje v 248-stránkovej správe, katastrofy s najväčším počtom obetí postihujú práve najchudobnejšie krajiny. Prispieva k tomu aj skutočnosť, že chudoba ešte viac oslabuje ich schopnosť zotaviť sa z následkov záplav, sucha a ďalších prírodných katastrof.
Nedávne nešťastia - záplavy v Ázii, suchá v Afrike a hurikány v Latinskej Amerike - zničili všetky dosiahnuté zisky a spochybňujú možnosť ich obnovy. Z tohto dôvodu LORCS apeluje na medzinárodné spoločenstvo, ktorého pomoc by sa mala viac zameriavať na miestne ekonomické a sociálne potreby, než len na obnovu zničenej infraštruktúry.
Ako príklad sa v správe uvádza Venezuela, ktorá v roku 1999 čelila zosuvom bahna. Obyvateľov postihnutých oblastí úrady premiestnili do bezpečných regiónov, kde si však nemohli nájsť prácu a tak sa vrátili naspäť do nebezpečných zón.
Správa tiež zahŕňa štatistiku prírodných katastrof uplynulého roku. O prírodnom nešťastí pritom LORCS hovorí v prípade, že zahynie minimálne desať ľudí, 100 je postihnutých a úrady vyhlásia výnimočný stav alebo požiadajú o medzinárodnú pomoc.
V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi sa počet katastrof v roku 2000 zvýšil na 752. V roku 1999 to bolo 609, v roku 1998 ich zaregistrovali 481. Katastrofy si pritom vyžiadali 20.000 ľudských životov a postihli vyše 256 miliónov ľudí, čo bolo však menej ako v roku 1999. Vzhľadom na percentuálny postih obyvateľstva boli najviac zasiahnutými krajinami Šalamúnove ostrovy, Malawi a Kambodža.
Z pohľadu typu katastrof zostáva počet zemetrasení a erupcií vulkánov v uplynulom desať pomerne stabilný, avšak takmer dvojnásobne sa zvýšil počet nešťastí hydrometeorologického charakteru vrátane lavín, zosuvov bahna a extrémnych teplôt.
