Jeden sa v lágri narodil, druhý v ňom týral jeho nedobrovoľných obyvateľov. Na neobvyklú dvojicu poukázal britský denník The Guardian.
Shin Dong-hyuk sa narodil v roku 1982 v severokórejskom gulagu Tábor 14, kde strávil 23 rokov, než sa mu v roku 2005 podarilo utiecť, píše idnes.cz.
Severokórejský režim rozširuje trest na tri generácie jednej rodiny. Shina odsúdili kvôli svojmu strýkovi, ktorý ušiel v 50. rokoch zo Severnej Kórey.
V zajateckom tábore mal prežiť zvyšok svojho života, keďže z Tábora 14 väzňov nikdy neprepustia.
Ahn Myung-chul, ktorý sa narodil v KĽDR v roku 1969, pracoval ako strážca v štyroch rôznych táboroch vrátane Tábora 14. Zo Severnej Kórey utiekol v 90. rokoch.
Väzeň a dozorca zoči-voči
Na jednom pódiu sa teraz po prvýkrát zišli v juhokórejskom Soule, aby pri diskusii so študentmi poukázali na hrozný život väzňov.
„Mal som právomoc zabiť takých väzňov ako bol on, ak sa snažili utiecť,“ povedal Ahn narážajúc na Shina.
„V Severnej Kórei sme nemohli takto spolu sedieť, ale našťastie sme prišli do slobodnej krajiny, kde to možné je,“ píše Guardian.
Nebolo to však po prvýkrát, kedy sa videli. Ich prvé stretnutie sa odohralo pred šiestimi rokmi. Vtedy sa Shinovi vrátili spomienky na fyzické a psychické týranie v gulagu.
„Keď sme sa po prvýkrát stretli, nemohol som sa na neho ani pozrieť. Držal som hlavu zvesenú, pretože vo svojej mysli som stále mal obrazy strážcov mieriacich zbraňami, kričiacich a správajúcich sa k väzňom naozaj zle,“ spomínal.
Kým pracoval ako dozorca, na väzňov nazeral ako na „krutých zloduchov“, ako ho vláda naučila.
Hovorí, že všetci strážcovia každodenne týrali väzňov. Dostávali odmeny, keď chytili niekoho na úteku. Naopak boli potrestaní, keď boli voči niekomu láskaví.
„Keď som hovoril s väzňami, často nevedeli, prečo sú v tábore. Nemali žiadnu šancu dostať sa von. Zachádzali sme s nimi, ako by neboli ani ľudia,“ spomína Ahn.
Severokórejčan sa narodil v gulagu a sledoval tam aj popravu matkyČítajte
Došlo aj na dozorcovu rodinu
Ahnovi sa otvorili oči, až keď sa jeho rodina dostala pod dozor severokórejského režimu.
Jeho otec sa v opitosti sťažoval na to, že režim Kim Čong-ila dostatočne nerieši hladomor. Ďalší deň celú rodinu zatkli. Otec si vzal život.
Po tejto skúsenosti sa Ahn definitívne rozhodol. „To bol ten moment, kedy som sa rozhodol utiecť.“
V roku 1994 sa dostal do Číny a založil organizáciu, ktorá sa venuje ľudským právam v KĽDR.
Najskromnejšie odhady hovoria o tom, že v gulagoch je 80- až 120-tisíc politických väzňov.
Menej ako psy alebo myši
Počas otázok a odpovedí na sobotňajšej prednáške sa juhokórejskí študenti pýtali mnohé otázky o tom, ako a čo sa severokórejské deti v zajateckých táboroch učia.
Shin uviedol, že väzni sú považovaní za menej ako ľudské bytosti a preto nie sú hodní vzdelávania.
„Ľudia, ktorí riadia tábory si myslia, že väzni môžu zomrieť dnes alebo zajtra, takže nemá zmysel ich čokoľvek učiť.“
„Vo väzení sme hovorili, že s nami zaobchádzajú ako so psami či myšami. Ale zistil som, že s nami zaobchádzali dokonca horšie, pretože prinajmenšom psy a myši majú slobodu ísť, kam chcú a jesť, čo nájdu,“ dodal Shin.
Autor: idnes.cz
