Mexiko 28. júna (TASR) - S návratom vojakov do kasární, demobilizáciou ľavicových povstalcov a odchodom pravicových kománd smrti do výslužby sa veľká časť Latinskej Ameriky prebudila zo strašného sna svojej nedávnej minulosti. Odkedy krajiny Latinskej Ameriky nastúpili cestu k demokracii, ukončili občianske vojny a masakry a mučiarne, kedysi príznačné pre tento región, už z väčšej časti zmizli. No napriek pokrokom v demokracii odborníci ešte stále upozorňujú na nedostatočné dodržiavanie ľudských práv, ktoré sa v niektorých krajinách regiónu opäť zhoršuje.
Pokusy o postavenie bývalého čílskeho diktátora Augusta Pinocheta pred súd za utajovanie zločinov proti ľudskosti vzbudili medzi ochrancami ľudských práv nádej, že aj ďalšie krajiny v regióne sa začnú úprimne pozerať na svoju minulosť. Avšak jeho prípad "zapadol" medzi súdmi a už len málo obyvateľov Chile verí, že celý súdny proces s ním niekedy prebehne.
Najviac do očí bijúcou tragédiou v oblasti ľudských práv v Latinskej Amerike je Kolumbia, kde stále narastá krutosť 37-ročnej vojny poháňanej obchodom s kokaínom. Cieľom pravicových polovojenských jednotiek a marxistických povstalcov sa v tejto krajine bežne stávajú civilisti, pričom vraždy či mrzačenie bezbranných vidiečanov sú na dennom poriadku. Len za posledné desaťročie v Kolumbii zahynulo asi 40.000 ľudí, obrovská väčšina z nich z radov civilistov. Pri útoku počas Veľkej noci ozbrojenci na juhu krajiny údajne zabili 40 osôb, pričom jednej z obetí odrezali ruky motorovou pílou. V minulom mesiaci zasa pri dvoch útokoch povstalcov v provincii Cordoba zahynulo 35 ľudí, z ktorých mnohým sťali hlavu, podľa všetkého pre predpokladanú spoluprácu s pravicovými polovojenskými skupinami.
Povstania v Salvádore, Guatemale a Nikarague skončili v 90. rokoch mierovými dohodami, pričom teroristi z peruánskeho Svetlého chodníka vyhlásili po zadržaní a odsúdení svojho vodcu Abimaela Guzmána na doživotný trest v roku 1993 prímerie. Vojny v týchto krajinách si vyžiadali životy desiatok tisícov civilistov.
Vojenské vlády v Brazílii, Argentíne, Chile a iných krajinách Južnej Ameriky systematicky napádali najzákladnejšie ľudské práva. Vo väčšine prípadov pritom použili "národnú bezpečnostnú doktrínu" na ospravedlnenie protipovstaleckých nájazdov vo vidieckych oblastiach či "špinavých vojen" proti odborárom, študentom alebo iným odporcom v mestách. Vojny sa už skončili a zdá sa, že niektoré z vlád chcú zaviesť vládu zákona. V mnohých krajinách sa však kritici národných bezpečnostných doktrín stále ukrývajú a i keď si nemyslia, že sa k moci znova dostane armáda, varujú pred návratom starých "zvykov" utláčania disidentov v prípade prepuknutia novej krízy.
Na stretnutí v Mexiku tento mesiac odborníci na ľudské práva z Latinskej Ameriky vyhlásili, že mučenie väzňov je stále veľmi rozšírené a bezpečnostné sily v krajinách ako Bolívia, Ekvádor, Honduras či Paraguaj naďalej používajú autoritatívne postupy. Na Kubu sa zniesla ostrá kritika za prenasledovanie odporcov systému jednej strany, ktorý opozíciu voči komunistickej strane stavia mimo zákon.
Ani najhorlivejší aktivisti dnes nemôžu tvrdiť, že súčasná situácia v Latinskej Amerike pripomína časy, keď komandá smrti fanaticky masakrovali civilistov. Avšak podľa kritikov zlyhanie pri odhalení a vyšetrovaní vojenských predstaviteľov, ktorí v minulých desaťročiach páchali zločiny proti ľudskosti, vysiela nebezpečný signál, že aj naďalej stoja nad zákonom.
Napriek pokrokom v demokracii slabé súdne systémy spôsobujú, že väčšina ľudí má pred zákonom len malú alebo žiadnu ochranu, skorumpovaní predstavitelia sa však spravodlivosti úspešne vyhýbajú. Demokracia taktiež nepriniesla zlepšenie postavenia pôvodného indiánskeho obyvateľstva, ktorého dlhá história potláčania stojí aj za pokračujúcim, i keď prevažne pokojným povstaním Zapatistov v Mexiku.
"Keď prišla demokracia, bolo to ako obdobie jari, no postupne sme si uvedomili, že nové vlády sa opierajú o rovnaké záujmy a ozbrojené sily a nie sú schopné priniesť skutočnú demokraciu, uviedla Enriqueta Maroniová z najznámejšej argentínskej skupiny pre ľudské práva Mothers of Plaza de Mayo.
Generálov argentínskej junty uväznili po páde vojenskej vlády v roku 1983. V roku 1990 boli omilostení, odvtedy ale mnohých z nich znova zadržali za únosy detí. Mnohí porušovatelia ľudských práv v Argentíne i celej Latinskej Amerike sú však stále na slobode a prevažnú väčšinu z nich ani verejnosť nepozná.
Augusto Pinochet sa napríklad v minulom roku vyhol vydaniu z Británie do Španielska, keď ho uznali za mentálne neschopného predstúpiť pred súd. Právnici sa snažia aj o domáci súdny proces, súd by však podľa očakávaní mal čoskoro rozhodnúť o pozastavení vyšetrovania. No i keby ho tentoraz uznali za spôsobilého na proces, kvôli odvolaniam by sa na súd nedostal ešte niekoľko rokov.
Podľa Hinu Jilaniho, mimoriadneho splnomocnenca OSN pre obhajcov ľudských práv, sa príliš veľa národov usilovalo minulé zverstvá "zamiesť pod koberec". Ako dodal, beztrestnosť znamená len väčšiu pravdepodobnosť návratu do minulosti, preto si tieto krajiny musia dávať pozor na niekdajšie porušovania práv a musia preukázať, že ich v budúcnosti už nebudú tolerovať, uzatvára svoj fíčer agentúra Reuters.
