[content type="longread-pos" pos="full"]
Stredná Európa sa viac podobá na Čínu ako západnú Európu,
hovorí ekonóm Paul Lacourbe.
[/content]
[content type="longread-pos" pos="full"]
Foto: SME - Tomáš Benedikovič
[/content]
[content type="longread-pos" pos="left"]
Autor:
[/content]
Paul Lacourbe (36) vyučuje ekonomiku na budapeštianskej Stredoeurópskej univerzite. Vyštudoval účtovníctvo v Šanghaji, neskôr získal doktorát na parížskej vysokej škole ESSEC. Venuje sa otázkam globálnej výroby a dodávateľským sieťam a pomáha stredoeurópskym firmám vo vzťahoch s čínskymi spoločnosťami. Keď sme sa stretli v centre Budapešti, práve sa lúčil s mladou Číňankou a hneď vysvetľoval: to je jedna z podnikateliek, ktoré tu v strednej Európe hľadajú nové príležitosti. Jeho cieľom je pomôcť hľadať našim regiónom k sebe cestu.
Ako sa Číňan s francúzskym menom ocitne v Budapešti?
Narodil som sa v severnej Číne, blízko pobrežia a hranice s Kóreou. Starý otec bol bohatý vlastník pôdy, po nástupe komunizmu o všetko prišiel a utiekol na Taiwan. Môj otec bol vtedy ešte len dieťa a nemohol utiecť, za kultúrnej revolúcie preto kvôli bohatým rodičom veľmi trpel. Ja som sa v osemnástich rokoch presťahoval do Šanghaja, kde som po skončení štúdia účtovníctva dostal ponuku na štipendium na prestížnu francúzsku obchodnú školu INSEAD. Vo Francúzsku som potom zostal a pri prijatí francúzskeho občianstva som si aj meno zmenil na francúzske, ako to mnohí robia. Potom som sa raz pri prvej návšteve Prahy zaľúbil do tohto regiónu a keď prišla ponuka učiť v Budapešti, prijal som ju a nikdy som to neoľutoval.
Je presťahovanie zo Šanghaja do Paríža veľký kultúrny šok?
Ani nie. V Číne som nebol veľmi šťastný a z filmov som si možno predstavoval západ ako raj, ktorým, samozrejme, nie je. Ale vo všeobecnosti má Európa od renesancie za sebou niekoľko úspešných storočí, kým Čína v rovnakom období veľmi trpela, a z hĺbky srdca verím, že západná civilizácia je momentálne vpredu pred východnou – a tú skvelú západnú si preto momentálne veľmi užívam.
A aké to bolo presťahovať sa zo západnej Európy na východ?
To bolo prekvapenie. Nečakal som, že východná Európa bude taká podobná Číne, že Rusi či Maďari sú takí podobní Číňanom.
V čom?
V tom, ako funguje spoločnosť, ako ľudia uvažujú. Asi je to spoločnými koreňmi v sovietskom systéme. Spôsob, ako fungujú inštitúcie a firmy, podľa čoho sú ľudia povyšovaní, ako funguje šedá ekonomika a vybavovanie pod pultom, ako keď chcete robiť biznis, tak po večeri s partnerom musíte vypiť veľa alkoholu... u nás je to také isté. Východná Európa je rozhodne Číne podobnejšia ako západná
Cíti Číňan v Európe nejakú nevraživosť?
V tomto ma Európa veľmi príjemne prekvapila. V Číne som po presťahovaní z menšieho mesta do väčšieho zažil obrovskú nevraživosť, takisto iní Ázijčania, Juhokórejčania, Tajwanci, bývajú často voči ľuďom z čínskej pevniny nepriateľskí.
Európania sú oveľa prívetivejší. Počul som o európskych skinheadoch, ale myslím, že v porovnaní s tým, ako sa k sebe správajú Ázijčania navzájom, rasizmus v Európe prakticky neexistuje.
V rámci Európy väčšina ľudí čaká, že Anglosasi budú k Číňanom najpriateľskejší, ja mám však najlepšiu skúsenosť s Maďarmi a Ukrajincami. Cítim sa tu veľmi komfortne.
Aké chyby robíme v uvažovaní o Číne?
Napríklad, povedal by som, že menej ako pol percenta Číňanov by niekedy ochutnalo psa, ale v Európe sa zdá, ako keby to tam bolo bežné jedlo.
Európania však najmä stále veľmi podceňujú pokrok, ktorý Čína za posledných 20 rokov spravila. Po páde Berlínskeho múru si ľudia predstavovali, že stredoeurópsky región bude veľmi rýchlo rásť. Ale z čínskeho pohľadu tu k tomu nedošlo, napríklad tu v Maďarsku je za posledných päť rokov pokrok nulový. V mnohých oblastiach je už Čína pred Európou, len niektorí si to ešte nevšimli.
V čom je Čína vpredu pred Európou?
