Moskva 28. júna (TASR) - Potápači z Ruska a Holandska začali dnes v severoruskom Murmansku jeden z posledných spoločných výcvikov pred začiatkom prác zameraných na vyzdvihnutie vraku ruskej atómovej ponorky Kursk. Tréning desiatich potápačov sa za účasti expertov konštrukčnej kancelárie CKB Rubin uskutočňuje s použitím ruskej ponorky Oriol, ktorá je rovnakého typu ako Kursk.
Rusko-holandský tím, poverený vytiahnutím havarovanej ruskej atómovej ponorky Kursk z dna Barentsovho mora v hĺbke 115 metrov, začne operáciu 10. júla vytvorením technologických otvorov v trupe ponorky na upevnenie lán k vraku plavidla, pomocou ktorých bude neskôr možné vyzdvihnúť ponorku na morskú hladinu.
Prvý z deviatich sektorov ponorky, ktorý vlani v auguste poškodili dva výbuchy a v ktorom sa nachádzajú ešte funkčné balistické rakety a torpéda, má byť od zvyšku ponorky odrezaný. Touto úlohou nebudú poverení potápači, ale špeciálne roboty. Predná časť ponorky zostane z bezpečnostných dôvodov na dne a armáda ju vyzdvihne pravdepodobne až neskôr.
Hlavná fáza náročnej operácie - vyzdvihnutie trupu ponorky vybavenej dvojicou reaktorov - sa začne 15. septembra. Vyzdvihnutie vraku ponorky pomocou lán a pontónov na morskú hladinu má trvať asi deväť hodín a do 20. septembra vlečná loď dopraví pontóny spolu s Kurskom na ruskú pevninu.
Kursk so 118 mužmi na palube bol jedným z najmodernejších plavidiel ruskej Severnej flotily. Ponorka stroskotala 12. augusta po explózii na jej palube počas vojenského cvičenia. Ruská vládna vyšetrovacia komisia doteraz jednoznačne nestanovila, čo spôsobilo záhubu plavidla.
Väčšina ruských i zahraničných odborníkov sa však prikláňa k tomu, že prvú explóziu vyvolala porucha torpéda, po ktorej v prednej časti ponorky vybuchla ďalšia munícia. Vzhľadom na to, že na palube ponorky Kursk boli aj najmenej štyria civilisti, nie je vylúčené ani to, že na Kursku armáda testoval nový druh torpéda, ktoré zlyhalo.
Medzi ďalšie verzie, ktoré Moskva kategoricky stále nezavrhla, patrí zrážka s inou zahraničnou ponorkou a náraz do starej morskej míny. Experti však tieto verzie označujú za veľmi nepravdepodobné.
Miesto nad havarovanou ponorkou Kursk v medzinárodných vodách ruské vojenské námorníctvo stráži nepretržite už desať mesiacov. V tejto súvislosti sa v ruskej tlači objavili informácie, že Moskva v rámci vlaňajšieho pokusu o vyslobodenie tiel mŕtvych námorníkov a neskôr bez publicity vyzdvihla z ponorky a jej okolia už vyše 40 ton rôznych kovových úlomkov, na základe ktorých experti analyzujú príčiny tragédie.
V súvislosti s haváriou ponorky Kursk zostáva viacero otáznikov. Moderná dvojplášťová ponorka sa nestala hrobom pre celú posádku okamžite. Viac ako dve desiatky námorníkov zo zadných sektorov ponorky ničivé explózie v prednej časti prežili, ale ani za tri desiatky hodín nedokázali nadviazať spojenie s okolitým svetom, ani opustiť ponorku cez núdzové otvory.
Pomoc neprišla ani zvonku, pretože ruské námorníctvo nie je na záchranné operácie vo veľkých hĺbkach technicky vybavené. Podľa niektorých správ, ktoré sa odvolávajú na radových námorníkov, je výcvik posádok pre prípad poruchy plavidla nedostatočný a funkčnosť záchranných prostriedkov sa pravidelne nekontroluje.
(spravodajca TASR Bohdan Kopčák) dem
