Berlín 19. novembra (TASR) - Od začiatku 90. rokov viedli politici na oboch stranách Atlantiku rozsiahle debaty o tom, ako by sa malo nové usporiadanie Európy odraziť na štruktúre a kvalite NATO. Praktické výsledky týchto diskusií však akosi nebadať, nezmenilo sa dokonca nič ani na veliteľských štruktúrach NATO. Aliancia nedisponuje v súčasnosti skoro nijakým politickým a vojenským vplyvom a čoraz viac stráca zo svojej údernosti, píše dnešné vydanie nemeckého denníka Die Welt v súvislosti s blížiacim sa pražským summitom NATO.
Denník otvorene konštatuje, že každé rozšírenie alianciu oslabí aj preto, lebo noví členovia - ako napríklad Maďarsko - nedokončili prispôsobenie svojich ozbrojených síl štandardu NATO.
Vinu na zaostávaní voľakedy efektívneho obranného zväzku nemá len samotná Európa. Zdá sa, že od 11. septembra nepripisuje George W. Bush aliancii prakticky nijaký vojenský význam. Zatiaľ čo v prvej vlne rozšírenia v roku 1997, za Clintonovej éry, išlo o to, prijať len malý počet kandidátov, aby sa neohrozila celková údernosť aliancie, chce Bush predĺžiť akčné pôsobenie NATO ďaleko na východ Európy. Len tak si možno vysvetliť pripravované prijatie siedmich nových členov bez výraznejšieho vojenského potenciálu, domnieva sa nemecký denník.
Severoatlantická aliancia môže prežiť jedine vtedy, pokiaľ začne brať absolútne vážne globálne nebezpečenstvo a dokáže proti nemu vystúpiť. Návrh Američanov vytvoriť zásahovú jednotku NATO, je správny, aj keď nie je úplný. Ten, kto chce NATO zachovať, sa nesmie obmedziť len na politickú oblasť, ale musí alianciu vnímať a aj vybaviť ako obranný zväzok.
Táto úloha však nemusí platiť pre členské krajiny ako celok. "Dvojrýchlostné" NATO s dôležitými štátmi na strane jednej a s novými členmi, orientovanými predbežne na budovanie svojej vlastnej obrany, by mohlo dať celej aliancii novú údernú silu.
Efektívna aliancia potrebuje disponovať mocou, aby mohla členov, zanedbávajúcich svoju obranu, prípadne nerešpektujúcich základné hodnoty NATO, volať na zodpovednosť. Podľa pravicovo-liberálneho nemeckého denníka tu poskytuje vhodný príklad sankčný systém EÚ, po ktorom siaha Brusel pri porušení paktu stability.
Otvorenou však zostáva otázka, či má aliancia vôbec vôľu takéto hlboké reformy uskutočniť, uzatvára Die Welt.
