TEL AVIV, BRATISLAVA. Stále väčší počet Židov žijúcich v Európskej únii zvažuje emigráciu do Izraela. Motivuje ich k tomu vzrastajúci počet antisemitských útokov po začatí izraelskej operácie v palestínskej Gaze.
Hanlivé pokriky Smrť Židom či útoky na synagógy sa objavili v západných európskych metropolách.
V Belgickom Liege sú podľa časopisu Newsweek v jednej kaviarni vítané psy, ale nie Židia.
Maskovaný súcit
Nie je to novinka. Expertov len prekvapuje hĺbka nenávisti voči Židom, zamaskovaná za solidaritu s palestínskym obyvateľstvom a rozmáhajúca sa aj vďaka novým médiám.
„Škoda, že sa všetky svetové celebrity tak nevyjadrujú k masakrovaniu obyvateľstva v arabských krajinách,“ hovorí Izraelčan Rami, ktorý žije a pracuje v Nemecku.
Aj on už v posledných dňoch zažil nepríjemné poznámky od kolegov o „krvilačných“ Židoch.
„Obrázky z Gazy sú pre nich ospravedlnením na to, aby mohli viesť rasistické reči. Sú to presne tí istí ľudia, čo hovoria, že nemajú nič proti moslimom, len by z Nemecka povyhadzovali všetkých Turkov,“ vysvetľuje Ramy.
Z Nemecka sa zatiaľ domov vrátiť nechce. Bojí sa však o svoje deti.
Nenávisť ich vyháňa
Podľa prieskumu si 76 percent Židov v Európskej únii si myslí, že sa antisemitizmus zhoršil.
V prieskume z minulého roka sa podľa Newsweeku až 29 percent Židov vyjadrilo, že sa v Európe necíti bezpečne a zvažuje emigráciu, a ten pocit sa odvtedy len prehĺbil.
Najhoršie nálady sú v Grécku, Francúzsku, Poľsku či Maďarsku, kde otvorene antisemitská strana Jobbik získala v európskych voľbách takmer 15 percent.
„Pripisovanie istých vlastností celému národu je presne to, s čím sa stretávala rodina môjho deda v Maďarsku pred holokaustom,“ tvrdí Ramy.
Predseda Židovskej agentúry, ktorá povzbudzuje Židov imigrovať do Izraela, Natan Šaransky si myslí, že táto vlna antisemitizmu je začiatkom konca európskeho židovstva.
