Ku krvavým udalostiam 2. mája sa dostal tak trochu náhodou.
Išiel na futbalový zápas klubov Černomorec Odesa a Metalist Charkov. Po prvom polčase mu volá syn z Prahy, aby si preparkovali auto od svojho obchodu, pretože sa tam strieľa.
Andrej Russkych je futbalový fanúšik, podnikateľ a muž s celkom triezvymi názormi. Pred dvadsiatimi troma rokmi študoval v Brne na strojnej fakulte a zostala mu skvelá čeština. Aj svoje deti poslal študovať do Česka.
Odesa je mesto, kde sa hovorí prevažne po rusky. Hovorí tak aj on, hoci sa považuje za Ukrajinca.
Odesa sa líši od všetkých ostatných ukrajinských miest svojou etnickou farebnosťou, kozmopolitnými názormi, ktoré zrejme vyplývajú z námorníckej duše mesta.
Aj za ZSSR mal povesť slobodného prístavu, kde sa smie hovoriť nahlas viac, ako kdekoľvek inde v totalitnom štáte.
Nechceme starý systém
Nie náhodou sa Odesa stala zlomovým momentom v ukrajinskom konflikte.
„Kdeže, to nie je vojna medzi Kyjevom a Moskvou,“ opravuje ma pán Russkych.
„Ale medzi Ukrajincami a Sovietskym zväzom. Proste už nechceme ten starý skorumpovaný systém, kde vládnu úradníci, policajti, prokurátori a politici bez ohľadu na občanov.“
Nielen pán Russkych si myslí, že zrážky medzi futbalovými fanúšikmi, ktoré prerástli na boje medzi prívržencami proeurópskeho majdanu a proruského antimajdanu, niekto šikovne vyprovokoval.
Možno ani netušil, že všetko sa skončí upálením desiatok proruských aktivistov.
Predstavitelia OSN na Ukrajine tento týždeň upozornili, že vyšetrovanie udalostí z 2. mája v Odese, keď zahynulo 48 ľudí, zamrzlo na mŕtvom bode.
