Som momentálne na Slovensku a ľudia sa pýtajú, aké je to tam u nás, keď je vojna. Aké je to, keď zaznejú sirény a ako to zvláda naša sedemročná dcéra. A potom sú takí, čo sa opýtajú, či mi nie je trápne, že žijem v krajine, ktorá zabíja deti.
Nie je, lebo to nie je správne položená otázka, ale taká, ktorá je výsledkom hrubého zjednodušovania, neinformovanosti a klipovitého videnia sveta.
Nie som bezcitná beštia a sama si kladiem otázku, či sme museli dospieť až k tomu, že v Gaze pochovávajú deti.
Pretože ale v Izraeli žijem a trochu to tam poznám, dovolím si tvrdiť, že Izraelčania nemajú žiadny pôžitok z toho, čo sa deje v Gaze, aj keď verejná mienka vo svete ich z toho podozrieva. Tým nechcem povedať, že v Izraeli nežijú ľudia so sklonmi k silovým riešeniam a že sa niekedy nedostanú aj do vlády.
