FOTO – TASR a MARCEL VLNA
Poľský prezident Aleksander Kwasniewski s manželkou Jolantou pricestoval 25. apríla 2002 na dvojdňovú oficiálnu návštevu SR. Na snímke vľavo ho prezident SR Rudolf Schuster sleduje pri sadení stromu v bratislavskej Aleji prezidentov. Namáhal sa zbytočne. Na snímke horeo je už pri tabuli znenia, že strom zasadil konkrétny človek, iný dub. Ten, ktorý poľský prezident zasadil, uhynul.
FOTO – TASR a MARCEL VLNA
Švédsky kráľ Carl XVI. Gustaf so švédskou kráľovnou Silviou pricestovali 3. apríla na trojdňovú oficiálnu návštevu Slovenska. Švédsky kráľovský pár privítal krátko predpoludním prezident Schuster s manželkou slávnostným ceremoniálom s najvyššími vojenskými poctami. Kráľ Carl XVI. Gustaf sa potom v sprievode prezidenta SR Rudolfa Schustera a manželiek prechádzali po záhrade bratislavského Prezidentského paláca. Vtedy ešte Excelencia nevedela, že na Slovensku sa lopotila s lopatou a zeminou zbytočne. Jeho strom ho neprežije ani nebude jeho pamiatkou. Na snímke hore je nový strom, ktorý záhradníci rýchlo zasadili potom, čo kráľov uhynul.
Dva privilegované duby dokonca zoschli a museli ich vymeniť. Vedia o tom tí, čo ich sadili: Alexander Kwasniewski a kráľ Carl XVI. Gustaf? Stromy, ktoré sadia hlavy štátov v aleji Prezidentského paláca, nie sú lipkami, ale dubmi. O lipách sa píše a pri sadení niekedy aj hovorí, v skutočnosti sa sadí dub zimný. Symbolom slovanstva je pritom lipa a dub je nemeckým symbolom.
Pravdou zostáva, že švédskemu kráľovi Carlovi XVI. Gustafovi bolo zrejme jedno, či sadil pred mesiacmi na Slovensku lipu, alebo dub. Určite by ho zarmútila iná správa – že hoci tu hádzal lopatou zeminu, pri pamätnej tabuli s jeho menom stojí celkom iný strom. Ten, čo kráľ sadil, totiž vyhynul!
A nie je jediný. Denník SME zistil, že kvôli vyhynutiu stromu muselo dôjsť k výmene aj dubu, čo sadil poľský prezident Alexander Kwasniewski. Nechtiac nám to potvrdil pán Mery z firmy Park Service, ktorá sa stará o výsadbu dubov v Aleji prezidentov.
Životaschopnosť sa najlepšie ukáže po zime, keď stromčeku vyrážajú nové listy. Nešťastné duby „mali drobné listy a existoval vážny predpoklad, že vyschnú.“ Keby to vedeli záhradníci kráľ Carl XVI. Gustaf a prezident Kwasniewski, ktovie, či by už vtedy svoje ratolesti sadili.
Doc. Mičieta: Osemdesiat percent na prežitie
Podľa vedúceho Katedry botaniky na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského, docenta Karola Mičietu, na uchytenie sa privilegovaných stromčekov existuje asi osemdesiatpercentná šanca. „Všetky naše duby trpia na múčnatky. To je plesňová choroba na listoch. Pri primeranej teplote huba listy ničí. Strom to zničiť nemôže, on sa bráni, ale už to nie je ono.“ Na prežitie stromku v aleji je negatívom aj to, že duby sú nasadené príliš nahusto, príliš blízko seba. „Po desiatich, pätnástich rokoch sa ich rast do výšky zastaví a koruna stromu sa začne rozkonárovať, vetviť.“ Duby si budú časom prekážať a tiež tieniť záhradu. „Úpravy koruny budú musieť byť veľmi časté a citlivé.“
Prechádzka medzi tými stromkami je pre docenta zvláštnym pocitom. Nakoniec sa neubráni ani úsmevu, ani morbídnemu dojmu: „Je to ako pamätník partizánom, tie biele tabule na zemi v pravidelných rozostupoch.“ A popod fúz zamrmle poznámku: „Nechápem, prečo sú tu vysadené duby. Dub je nemecký symbol, slovanským stromom vždy bola lipa.“
Inšpirácia z Kanady
Hoci dôvod výberu druhu možno len hádať, vie sa to, že pôvodný nápad sadenia stromov hlavami štátov na Slovensku nepochádza z hlavy prezidenta Schustera. Inšpiráciou pre neho bol sad guvernérskej záhrady v Ottawe. Podľa protokolu tam má prezident hodiť ku koreňom stromčeka jednu lopatu zeminy a podať nástroj manželke, ktorá sa pokúsi o to isté.
Pri oficiálnej návšteve v Kanade sa 6. júna slovenský prezident ukázal ako nadšený záhradník. Neuspokojil sa s jednou lopatou a spokojne prihadzoval hlinu ďalej. Až po upozornení jedného z vojakov kanadskej čestnej stráže podal lopatu manželke Irene so slovami: „Irenka, aj ty si musíš zarobiť!“
Slovenský strom bol v kanadskej záhrade potom zasadený ako stodesiaty v poradí. Nie je to však omračujúci počet pri uvážení, že táto tradícia sa v Ottawe začala v roku 1906. Pamiatku na seba v podobe stromu tam zanechali aj osobnosti. Napríklad de Gaulle, Kennedy, Nixon, Reagan, Putin alebo Alžbeta II.
Budú o desať rokov problémy?
Aleja prezidentov stojí pred dvoma otázkami. Tá jednoduchšia znie: Kde pokračovať vo výsadbe nových stromčekov? Pás popri Banskobystrickej ulici je už obsadený, ďalším dubom bude musieť byť vyhradený priestor inde v záhrade za Grassalkovichovým palácom. Zložitejšia: Ako sa postaví k tradícii, ktorú prvým stromom odštartoval Rudolf Schuster v septembri 1999, jeho nástupca v úrade?
Autor: MARCEL VLNA
