Agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom denníka SME.
MOSKVA, BRATISLAVA. Po vyše desiatich rokoch sa ruskí agenti so zameraním na špionáž Američanov môžu opäť zbaliť a vrátiť na Kubu.
Prezident, ktorý ich v roku 2001 odtiaľ začal sťahovať, aby znormalizoval vzťahy s Washingtonom, ich tam znovu vyšle, aby obnovili špionážnu rádioelektronickú základňu Lourdes neďaleko Havany.
Bez dlhu so špiónmi
O jej znovuotvorení informoval ruský denník Kommersant krátko potom ako ruský prezident Vladimir Putin odpustil Kube väčšinu z 32-miliardovového dlhu a v rámci latinskoamerického turné navštívil bratov Raúla aj Fidela Castrovcov.
Počas studenej vojny bola základňa vzdialená len 250 kilometrov od amerického pobrežia jedným z hlavných zdrojov získavania informácií o Amerike. Začala fungovať v roku 1967 v reakcii na kubánsku raketovú krízu.
Kubánsky diktátor Raúl Castro ešte ako minister obrany odhadoval, že poskytovala Rusom až 75 percent informácií o USA.
Podľa Kommersantu ide síce o nadnesené číslo, význam základne, ktorá odchytávala prichádzajúcu aj odchádzajúcu komunikáciu z Ameriky, bol mimoriadny.
Podľa Kommersantu bola najcennejším nástrojom na odchytávanie informácií na Západe.
V jej najlepších časoch počas vrcholiaceho konfliktu medzi Spojenými štátmi a Sovietskym zväzom na nej území 45 štvorcových kilometrov pracovalo asi tritisíc agentov.
„Lourdes otvorili Sovietskemu zväzu oči na celej západnej hemisfére,“ povedal ruskému denníku bývalý šéf ruskej rozviedky Vjačeslav Trubnikov.
Na začiatku na základni pôsobili Rusi zadarmo. Po páde železnej opony a rozpade Sovietskeho zväzu si za ňu Kubánci pýtali stovky miliónov dolárov vo forme dodávok ropy či dreva.
Aj šetrenie bolo okrem amerického tlaku jedným z dôvodov, prečo z nej v roku 2002 Putin stiahol posledných vojenských špecialistov.
V špehovaní Američanov chceli vtedy Rusi podľa Kommersantu zotrvať menej okato pomocou 20 satelitov z vesmíru.
Koniec resetu
Po anektovaní ukrajinského polostrova Krym, vojne v Gruzínsku či podpore sýrskeho diktátora Bašara Asada je zbližovaniu koniec.
Posledný pokus o resetovanie vzťahov bývalej šéfky americkej diplomacie Hillary Clintonovej skončil fiaskom.
Zvýšené napätie medzi Moskvou aj Washingtonom sa prejavilo, aj keď Rusi vlani poskytli azyl agentovi na úteku Edwardovi Snowdenovi, ktorý vyniesol do médií masívne sledovanie internetu či spojencov zo strany americkej NSA.
O tom, či mu Moskva ponúkla miesto špecialistu v Lourdes, ruské médiá nehovoria.
