Agentúrne spravodajstvo sme nahradili autorským článkom SMEJuncker je stelesnením trendu vyberať ľudí na základe toho, aby čo najmenej prekážali národným lídrom
ŠTRASBURG, BRATISLAVA. Prvý z vysokých postov v Európskej únii je obsadený a získali ho víťazi májových volieb do Európskeho parlamentu – ľudovci (EPP).
Novým šéfom Európskej komisie bude od novembra Jean-Claude Juncker. Jeho nomináciu prvý raz v histórii odsúhlasilo 422 zo 729 europoslancov.
Hlasovala zaňho aj väčšina slovenských europoslancov. Hlas mu nedali Jana Žitňanská (NOVA), Branislav Škripek (OĽaNO) a Richard Sulík (SaS).
Politická eurokomisia
Naši europoslanci
Za Junckera hlasovalo desať našich europoslancov, aj ľudovcov, aj socialistov, Monika Smolková (SMER) hlasovala za, hoci sa jej nepáči, že Juncker je tuhý fajčiar.
Proti boli traja: Jana Žitňanská (Nova), ktorej sa nepáči, že kandidát bol dohodnutý už pred voľbami, Branislav Škripek (OĽaNO), obaja sú z frakcie Európskych konzervatívcov a reformistov a Richard Sulík (SaS), ktorý je vo frakcii liberálov (ALDE).
V 50-minútovom prejave, ktorý Juncker predniesol vo francúzštine, nemčine a angličtine, sľúbil, že nová komisia bude „veľmi politická“.
Bývalý dlhoročný luxemburský premiér a šéf euroskupiny chce eurokomisii vrátiť silnejšie postavenie, než mala doteraz, keď o kľúčových opatreniach v čase najhoršej ekonomickej krízy rozhodovali členské štáty.
„Je to dosť zásadná vec. Naruší sa tým nestrannosť Európskej komisie. Výsledok môže ísť proti našim záujmom a záujmom menších členských štátov Únie. Keď bude Komisia politická, nebude mať záujem postaviť sa proti veľkým členským štátom, keď to bude treba,“ povedal pre SME Milan Nič, riaditeľ Inštitútu pre stredoeurópsku politiku (CEPI).
Juncker chce Bulharku
Na stredajšom summite v Bruseli tak môžu európski lídri hľadať meno pre ďalšie vysoké posty.
Čaká sa najmä na nástupcu európskej šéfky diplomacie Catherine Ashtonovej, ktorú by teraz mali obsadiť druhí najsilnejší socialisti.
Až do víkendu to vyzeralo jednoznačne v prospech talianskej šéfky diplomacie Federici Mogheriniovej, ktorú presadzuje osobne premiér Matteo Renzi.
Proti nej sa však postavili Poliaci a pobaltské štáty, ktoré jej vyčítajú, že je proruská. Mogheriniová má podľa odborníkov málo skúseností, šéfkou diplomacie je od februára.
„Je to dobrá kandidátka, ale je proti nej asi 10 až 11 krajín,“ povedal zdroj blízky Junckerovi pre taliansku agentúru Ansa.
Podľa euractiv.sk sa teraz snaží Juncker presvedčiť Bulharov, aby na post Ashtonovej nominovali doterajšiu eurokomisárku pre humanitárnu pomoc Kristalinu Georgievovú.
V Bruseli si získala dobré meno, je z novej členskej krajiny a je žena.
Šefčovič chce post
Hovoriť by sa malo aj o novom prezidentovi Európskej rady, teda nástupcovi Hermana Van Rompuya. Zatiaľ nie je jasné, ktorá z dvoch najsilnejších frakcií post dostane – ľudovci alebo socialisti.
Členské štáty môžu na summite hovoriť aj o tom, o ktoré posty v eurokomisii majú záujem, ale rozhodovať sa o členoch eurokomisie bude až v nasledujúcich mesiacoch.
Slovensko a jeho nominant Maroš Šefčovič má záujem o post energetiky alebo digitálnu agendu.
„Tu sa ukáže, aká silná je pozícia Slovenska v Únii po desiatich rokoch členstva. Či na tieto silné rezorty máme,“ povedal Nič.
Kto je Jean-Claude Juncker
Juncker stál na čele vlády Luxemburského veľkovojvodstva s polmiliónovým obyvateľstvom takmer dve desaťročia.
Zohral tiež zásadnú úlohu pri tvorbe eura a viedol skupinu ministrov financií Euroskupiny počas finančnej krízy, ktorá ohrozovala existenciu spoločnej meny.
Rodák z malej dediny Redange síce vyštudoval právo na štrasburskej univerzite, prax však nikdy nevykonával. Vstúpil totiž do politického života a stal sa poslancom.
Neskôr bol ministrom práce a ministrom financií vo vládach premiéra Jacqua Santera, neskoršieho šéfa Európskej komisie.
V roku 1989 bol účastníkom vážnej autonehody a v kóme strávil dva týždne. Po zotavení sa vrátil do politiky a v roku 1995 sa po prvý raz stal premiérom bohatého veľkovojvodstva.
Najvyššiu mocenskú pozíciu, ktorú mal 14 rokov spojenú s postom ministra financií, si udržal až do minuloročného prepuknutia škandálu týkajúceho sa luxemburských tajných služieb, ktoré sa údajne v minulosti dopustili celého radu pochybení. Po predčasných voľbách ho od moci odstavil Xavier Bettel, ktorý sa stal jeho nástupcom.
O Junckerovi ako zástancovi úzkych vzťahov v rámci Únie sa začalo hovoriť ako o kandidátovi na šéfa Komisie.
Problémy s jeho nomináciou za najväčšiu europarlamentnú frakciu ľudovcov mal najmä britský premiér David Cameron, ktorý ho označoval za "tvár 80. rokov" neschopného priniesť zmeny do fungovania bloku. Napokon však neuspel a lídri členských štátov ho na júnovom summite nominovali za šéfa výkonného orgánu únie.
Bezdetný Juncker je známy ako tuhý fajčiar a znalec alkoholu. V roku 2004 na summite EÚ v Bruseli zaujal predčasným oznámením smrti palestínskeho vodcu Jásira Arafata. Ten však zomrel až o osem dní neskôr.
Za jeho úsilie s cieľom dosiahnuť, aby EÚ finančne pomohla krachujúcemu Grécku mu v roku 2013 udelili najvyššie grécke štátne vyznamenanie Rád Spasiteľa, ktoré si prevzal z rúk prezidenta Károlosa Papúliasa.
