Agentúrnu správu sme nahradili článkom denníka SME
LONDÝN, BRATISLAVA. Opakovane hovoril, že Veľká Británia si musí vyrokovať lepšie podmienky, ak má zotrvať v Európskej únii. Inak bude v roku 2017 hlasovať za vystúpenie.
Teraz bude Philip Hammond rokovania o týchto podmienkach viesť. V utorok sa stal novým ministrom zahraničných vecí.
Jeho nástup do funkcie je súčasťou zmien v zložení vlády, ktoré v posledných dňoch urobil konzervatívny premiér David Cameron.
O rok budú voľby a premiér do vlády nasadil mladších ministrov a viac žien. V zahraničí vnímajú najmä zmenu na čele diplomacie.
Málo skeptický Hague
Vládny reštart
- Zmeny v zložení vlády robí David Cameron rok pred parlamentnými voľbami.
- Skúsených konzervatívnych politikov nahrádzajú mladší, pribúdajú ženy.
- Zmeny sa týkajú len konzervatívcov, druhý člen koalície Liberálni demokrati svojich ministrov nemenili.
Cameron už pripustil odchod z Únie, ak sa šéfom Európskej komisie stane Jean-Claude Juncker.
Junckera v utorok, práve po vládnej rošáde v Londýne, do funkcie zvolil Európsky parlament.
Možno preto Cameron na čelo diplomacie vybral muža, ktorý bude ráznejšie tlačiť na európskych lídrov.
Nahradí Williama Haguea, skúseného konzervatívneho politika, ktorý stranu štyri roky viedol, a sám hovorí, že Británia „má byť v Európe, ale nemá ňou byť ovládaná“.
Podľa viacerých jeho spolustraníkov sa však v Bruseli už príliš „udomácnil“ a jeho skepsa voči Únii ochabla, píše BBC.
Kolegom, ktorí chceli vrátiť právomoci z Bruselu do Británie, odkázal, aby boli realistami. „Pre Haguea je realizmus v európskej politike prednosťou, pre mnohých jeho kolegov je to znak porazenectva,“ napísal zas komentátor Daily Telegraph James Kirkup.
Tvrdí, že Hagueov odchod a vymenovanie Hammonda je jasným dôkazom, že konzervatívci sú čoraz euroskeptickejší.
O rok Hague v politike skončí úplne, vo voľbách nebude kandidovať, chce sa venovať spisovateľskej kariére.
Hammond, ktorý doteraz riadil ministerstvo obrany, nikdy nepútal veľa pozornosti, nie je žoviálny ani charizmatický.
Je druhým najbohatším členom vlády, jeho majetok má hodnotu asi 10,3 milióna eur, zbohatol ako developer a poradca.
Aj medzi konzervatívcami patrí k tým najortodoxnejším. Keď vláda schvaľovala sobáše párov rovnakého pohlavia, bol proti. Téma bola podľa neho príliš kontroverzná.
Len imidž
Vládu opúšťa aj politický veterán Kenneth Clarke, ktorý od 70. rokov presadzoval vo vládach konzervatívcov proeurópske postoje a v Cameronovom kabinete bol ministrom bez kresla.
Odmieta však výklad, podľa ktorého tieto vládne zmeny súvisia s vývojom v Európskej únii.
„Ak by to celé malo byť len o Európe, tak sme sa už naozaj zbláznili,“ povedal pre BBC. Chystá sa na svoju poslednú misiu – presvedčiť Britov, aby v roku 2017 hlasovali za zotrvanie v Únii.
Zmeny vo vláde majú aj vnútropolitické dôvody. O rok sú v Británii voľby, v nedávnych voľbách do Európskeho parlamentu konzervatívcom zobrala hlasy euroskeptická strana UKIP, ktorá voľby vyhrala.
Cameron sa teraz snaží od nej získať späť svojich voličov, zároveň chce zlepšiť imidž vlády tým, že do funkcií vymenuje viac žien.
Vyčítali mu, že ich mal vo vláde len tri, rovnaký počet žien teraz pribudne na zasadnutiach kabinetu.
„Toto je najhoršia forma symbolických gest v politike, o schopnostiach sa tu vôbec nehovorí,“ cituje Guardian nemenovaného konzervatívneho politika.
„Je riziko, že mnohí to budú vnímať iba ako prezentáciu a nič viac,“ dodal zase komentátor BBC Robin Brant.
