RIO DE JANEIRO, BRATISLAVA. Západní politici ho na oficiálne návštevy neprijímajú, ekonomicky najrozvinutejšie krajiny sveta G7 zastavili spoluprácu s Ruskom a zrušili plánovaný summit G8 v Soči, Európania a Američania stále rozširujú zoznam sankcií voči Rusku.
Ruský prezident Vladimir Putin je pre Ukrajinu vo svete izolovaný, preto si návštevu Latinskej Ameriky užil.
Ukázal, že má významných spojencov a na tribúne futbalového štadióna Maracana ho pri finále majstrovstiev sveta bola opäť vidieť v spoločnosti premiérov a prezidentov.
Ako hostiteľ budúceho futbalového šampionátu sedel Putin neďaleko nemeckej kancelárky Merkelovej a nemeckého prezidenta Gaucka, juhoafrického prezidenta Zumu, maďarského premiéra Orbána, ale aj prezidentov Gabunu, Trinidadu a Tobago a Haiti.
S Merkelovou sa stretol aj osobne na 75 minút, aby hovorili o riešení pre Ukrajinu.
Záchranca Latinskej Ameriky
- Brazília: 202 miliónov obyvateľov, hospodársky rast v roku 2013 2,3 percenta, HDP na hlavu 11 311 dolárov,
- Rusko: 142 miliónov obyvateľov, rast 1,3 percenta, HDP 14 819 dolárov,
- Čína: 1,35 miliardy obyvateľov, rast 7,7 percenta, HDP 6,747 dolárov,
- Juhoafrická republika: 48,3 milióny obyvateľov, rast 1,9 percenta, HDP 6 621 dolárov,
- India: 1,24 miliárd obyvateľov, rast 4,7 percenta, HDP 1 505 doláro
Latinskú Ameriku navštívil Putin ako prezident prvý raz a všade pôsobil ako záchranca.
Na Kube sa stretol s Fidelom Castrom, ktorý sa na verejnosti dlho neobjavil, a odpustil krajine 90 percent starého dlhu.
Argentíne chce Rusko pomôcť pri výstavbe desiatich vodných elektrární a jednej jadrovej a má plány aj so zbrojárskym priemyslom.
„Hlavne Argentína a Brazília chcú rozvíjať vlastné zbrojárske technológie. A na rozdiel od Spojených štátov je Rusko ochotné dodať týmto štátom zbrane aj know-how,“ povedal pre Deutsche Welle expert na Latinskú Ameriku Víctor Mijares z inštitútu v Hamburgu.
Politická podpora
Latinská Amerika sa mu za to odvďačila politicky.
Krajiny BRICS (Brazília, Rusko, India, Čína a Juhoafrická republika) mu chytili stranu, keď v spoločnom vyhlásení kritizovali sankcie Európskej únie a Spojených štátov a žiadali, aby krízu na Ukrajine riešila OSN.
Podľa brazílskeho denníka O´Globo na takéto spoločné vyhlásenie tlačil sám Putin.
„Brazílska vláda sa snažila brániť proti tlaku Ruska, ale len s určitým úspechom,“ napísal denník.
Je to podpora silných štátov sveta. V krajinách BRICS žije 40 percent obyvateľov sveta a darí sa im, na svetovom HDP sa podieľajú štvrtinou.
Na spoločnom stretnutí preto ukázali tak aj svoju ekonomickú silu. Chcú vlastné finančné inštitúcie. Plánujú založiť vlastnú rozvojovú banku a menový fond.
Do banky chcú vložiť 50 miliárd dolárov, teda desať miliárd dolárov poskytne každý členský štát. A kapitál budú zvyšovať na 200 miliárd dolárov. Do menového fondu má ísť 100 miliárd dolárov.
„Takáto banka pre rozvoj štátom pomôže pri budovaní chýbajúcej infraštruktúry a zúžia svoju závislosť na doláre a euru,“ povedal pre AFP ekonomický expert Antonio Carlos Alves dos Santos z Katolíckej univerzity v Sao Paolo.