Brusel 15. novembra (TASR) - Prvý máj 2004 ako dátum rozšírenia EÚ je stále pravdepodobnejší. Vysokopostavený diplomatický zdroj únie dnes v Bruseli potvrdil, že tento termín prijatia nových členov je "omnoho pravdepodobnejší ako skorší dátum".
O termíne rozšírenia budú v pondelok diskutovať ministri zahraničných vecí európskej pätnástky, ktorí by mali prijať rozhodnutie.
Európska komisia medzitým dôrazne odmietla tvrdenia, že termín neskorší ako 1. január 2004 bude "oneskorením" rozšírenia, ako tvrdia niektoré médiá. "O oneskorení možno hovoriť, až keď sa nedodrží stanovený dátum. Zatiaľ žiadny dátum stanovený nebol," uviedol predstaviteľ EK, ktorý si neželal byť menovaný.
Podľa jeho slov sa únia len zaviazala, že nové krajiny vstúpia pred budúcimi voľbami do Európskeho parlamentu, ktoré sa uskutočnia 22. júna. "Ak v pondelok ministri povedia 1. jún, stále to bude načas," dodal zástupca komisie.
Zdroje predsedníctva EÚ i Európskej komisie dnes potvrdili, že konkrétny dátum vstupu nových členov bude mať významné finančné, rozpočtové a inštitucionálne dôsledky. Bude treba isté rozpočtové úpravy i prispôsobenia vo fungovaní inštitúcií, ktoré budú v nasledujúcich týždňoch predmetom rokovaní s kandidátmi a súčasťou záverečnej dohody.
Vo finančnej oblasti ide najmä o otázku príspevkov nových členov do spoločného rozpočtu a ich príjmov z neho.
Podľa zdroja blízkeho predsedníctvu síce všetko ostáva zatiaľ otvorené, ale vývoj smeruje k tomu, že noví členovia budú príspevky platiť až od mesiaca vstupu, avšak peniaze z rôznych fondov dostanú za celý rok 2004, keďže tie na účet nabiehajú aj tak až ku koncu roka. To by malo byť pre nové štáty finančne výhodné, pretože zaplatia menej, ale dostanú všetko, čo im EÚ sľúbila. Noví členovia by tak ale mohli stratiť nárok na kompenzácie.
Zložitá bude situácia aj v oblasti inštitúcií. Ak nové krajiny vstúpia 1. mája 2004, v akej podobe sa uskutoční májové plenárne zasadnutie Európskeho parlamentu? Súčasné členské štáty majú dnes viac poslancov, ako im prideľuje Zmluva z Nice, takže nárok na primeraný počet kresiel si budú robiť aj noví členovia. To by však celkový počet poslancov neúmerne zvýšilo. Voľby do EP sa budú konať 22. júna a až po nich získa europarlament novú formu. Jedným z riešení by mohlo byť presunutie májovej plenárnej schôdze na apríl, teda ešte pred rozšírením.
Komplikácie nastanú aj v Európskej komisii, ktorej funkčné obdobie trvá do konca roka 2004. Každý nový člen musí mať hneď po vstupe jedného komisára. Dnešná EK má 20 členov, k nim by sa pridalo do konca roka 10 nových komisárov. Až nová komisia sa bude riadiť Zmluvou z Nice, podľa ktorej bude mať každý členský štát len jedného komisára. Veľké štáty majú dnes po dvoch komisároch.
Diplomatické zdroje dnes nevylúčili, že by bolo "vhodné", keby súčasná komisia predčasne ukončila svoj mandát k dátumu rozšírenia. Ani to by však nevyriešilo všetky problémy, pretože nová komisia by sa mohla ujať mandátu najskôr koncom októbra či v novembri.
"Každopádne nás v inštitúciách čaká zložité prechodné obdobie," pripustil dnes vysokopostavený diplomat EÚ. V pondelok budú ministri diskutovať aj o týchto komplikáciách, neočakávajú sa však od nich žiadne riešenia.
(spravodajca TASR Robert Sermek) ed
