ŠTRASBURG. BRATISLAVA. Výbor ministrov Rady Európy v stredu prijal medzinárodný dohovor, ktorý zakazuje obchodovanie s ľudskými orgánmi určenými na transplantácie a považuje ho za trestný čin.
„Obchodovanie s ľudskými orgánmi predstavuje vážnu hrozbu pre verejné zdravie a je v rozpore s právom na život a ľudskou dôstojnosťou. Rada Európy preto vypracovala dohovor za účelom zabezpečenia vyššej ochrany obetí tohto ilegálneho obchodu a taktiež uľahčenia spolupráce na národnej i medzinárodnej úrovni,“ uviedla pre SME hovorkyňa Rady Európy Estelle Steiner.
Dohovor vyzýva vlády členských štátov Rady Európy, aby do svojej legislatívy zaviedli ako trestný čin nezákonné odoberanie ľudských orgánov od živých alebo od mŕtvych darcov.
Na Slovensku je obchodovanie s ľudskými orgánmi trestný čin.
„Pri živej osobe je tam neporovnateľne vyššia výmera trestu odňatia slobody a to 2 až 8 rokov, respektíve 7 až 12 rokov ak by išlo o organizovanú skupinu. V prípade mŕtvej osoby je to 6 mesiacov až tri roky, respektíve 3 až 8 rokov ak by išlo o organizovanú skupinu," povedal Miroslav Slašťan prorektor Paneurópskej vysokej školy.
1.Čo predstavuje obchodovanie s ľudskými orgánmi?
Obchodovanie s orgánmi je nelegálny proces, pri ktorom sa odoberajú tkanivá alebo orgány žijúcim alebo mŕtvym osobám.
Najčastejšie sú aktérmi takýchto obchodov ľudia so zlou finančnou situáciou a realizujú sa predovšetkým v rozvojových krajinách.
Nedostatok orgánov a obrovské rozdiely medzi jednotlivými systémami zdravotnej starostlivosti viedli v posledných rokoch k zvýšeniu transplantačnej turistiky (označuje sa ňou skutočnosť keď človek, ktorý chce ľudský orgán kúpiť cestuje do krajiny predávajúceho) a obchodovaniu s ľudskými orgánmi.
Aby sa pri turistike zabezpečila väčšia diskrétnosť, obchod mnohokrát prebieha v krajine kupujúceho, alebo v inej, tretej krajine.
V roku 2012 čakalo v Európe 68 073 ľudí na transplantáciu obličky. Každý deň zomrelo dvanásť ľudí zapísaných na zozname čakateľov na transplantáciu kvôli nedostatku dostupných orgánov.
Keďže pre záchranu života sú ľudia ochotní urobiť čokoľvek, vytvára sa priestor na obchodovanie s ľudskými orgánmi, ktorých cena na trhu neustále stúpa.
Presné údaje nepoznáme, keďže ich zistenie je veľmi náročné. Svetová obchodná organizácia (WHO) však odhaduje, že každý rok sa uskutočňuje približne 10-tisíc tajných operácií po celom svete.
2.Aké činy sa v dohovore považujú za trestné?
Pod nezákonným odoberaním ľudských orgánov sa podľa Rady Európy rozumie:
- odobratie telesných orgánov bez dobrovoľného alebo konkrétneho súhlasu zo strany živého alebo mŕtveho darcu. V prípade mŕtveho darcu sa bude posudzovať trestný čin podľa zákonov jednotlivých štátov,
- ak žijúci darca dostane za odstránenie orgánu peniaze prípadne získa iné porovnateľné výhody,
- ak v prípade mŕtveho darcu dostane za odobratie orgánu peniaze či iné porovnateľné výhody tretia strana.
3.Aké tresty hrozia za obchodovanie?
Účinný, primeraný a odrádzajúci trest pre fyzické osoby, ktoré budú uznané vinnými z obchodovania s ľudskými orgánmi by mal stanoviť príslušný štát, ktorý bude zmluvnou stranou Dohovoru.
V prípade právnických osôb by trest mohol zahŕňať:
- dočasný alebo trvalý zákaz výkonu obchodnej činnosti,
- nariadenie súdneho dohľadu,
- alebo súdny príkaz k ich likvidácii.
Za priťažujúcu okolnosť sa bude považovať, ak trestný čin viedol k:
- usmrteniu obete, alebo k vážnemu poškodeniu jej telesného či duševného zdravia,
- v prípade ak bol čin spáchaný osobou, ktorá zneužila svoje postavenie,
- alebo ak trestný čin bol spáchaný na dieťati alebo inej zraniteľnej osobe.
4.Akým spôsobom dohovor ochraňuje obete?
Obete majú nárok na pomoc pri ich fyzickom a psychickom zotavovaní sa i pri vracaní sa do bežného kolobehu života.
Okrem toho im bude musieť páchateľ nahradiť vzniknutú škodu.
Dohovor taktiež kladie dôraz na preventívne opatrenia medzi ktoré radí:
- zvýšenie informovanosti medzi občanmi o darcovstve orgánov,
- zavedenie systému, ktorý bude podporovať ľudí, aby sa dobrovoľne stali darcami.
Každá krajina však musí zabezpečiť transparentný systém, ktorý umožní legitímnu transplantáciu ľudských orgánov.
Na druhej strane pacienti musia mať zaručený spravodlivý prístup k službám po transplantácii, aby sa žiadnemu z nich nevenovala prioritná pozornosť napríklad na základe jeho spoločenského postavenia.
V neposlednom rade je nevyhnutné, aby existovala úzka spolupráca medzi príslušnými orgánmi.
5.Kedy bude dohovor platný?
Dohovor je otvorený pre členské i nečlenské štáty.
„Otvorený na podpis bude pravdepodobne na začiatku roka 2015. Štáty budú mať čas na to, aby zosúladili vnútroštátne právne predpisy s dohovorom. Prvé podpisy budú predložené na slávnostnom otvorení v roku 2015,“ povedala Steiner.
„Je ťažké posúdiť, ako dlho bude celý proces trvať. Napríklad Dohovor o falšovaní liečivých prípravkov bol otvorený na podpis v roku 2011, doteraz bol podpísaný 20 krajinami a v tejto fáze ho ratifikovali tri štáty.“
Ako ďalej hovorkyňa uviedla, dohovor nadobudne platnosť po ratifikácii 5 krajín, vrátane troch členských štátov.
6.Ako sa bude uplatňovať v praxi?
Dohovor predpokladá vytvorenie kontrolnej komisie, ktorá bude skúmať dosiahnutý pokrok a tým zároveň pomôže krajinám zlepšiť si legislatívu.
„V praxi by to mohlo viesť k účinnému stíhaniu obchodníkov s ľuďmi. K tomu by mohla prispieť aj medzinárodná spolupráca a odrádzajúce trestné sankcie,“ povedala hovorkyňa Rady Európy.
