O členstvo sa však uchádza celkovo desať krajín, hoci Chorvátsko sa k Akčnému plánu členstva, ktorý kandidáti plnia, pripojilo až túto jeseň.
TASR prináša prehľad deviatich krajín, ktoré sú od roku 1999 zapojené do Akčného plánu členstva:
ALBÁNSKO
Krajina má 3,6 milióna obyvateľov, aktívne ozbrojené sily tvorí 27.000 ľudí a výdavky na obranu predstavujú 2,86 percenta HDP, teda asi 147 miliónov eúr (v roku 2000).
Získalo uznanie za úsilie pri armádnej reforme, ale musí ďalej pracovať na posilňovaní demokratického systému, súdnictva, v reformách ekonomiky, bojovať proti korupcii, zlepšovať ochranu hraníc. Na summite v Prahe nemá šancu dostať pozvánku.
BULHARSKO
Krajina má 7,7 milióna obyvateľov, aktívne ozbrojené sily tvorí 77.200 ľudí (plánované zníženie na 45.000) a výdavky na obranu predstavujú 2,65 percenta HDP, teda asi 395,9 milióna eúr (v roku 2001).
Hoci najskôr sa s Bulharskom v tomto kole rozšírenia NATO nepočítalo, po útokoch z 11. septembra 2001 a novej medzinárodnej situácii sa ukázalo, že krajina je mimoriadne dôležitá z geograficko-strategického hľadiska. To sa ukázalo dôležitejšie ako obavy z pomalosti ekonomických reforiem a vysokej miery korupcie. Bulharsko v Prahe môže očakávať pozvánku, hoci v uplynulých dňoch sa objavili informácie, že Washington nie je s jeho pripravenosťou spokojný.
ESTÓNSKO
Krajina má 1,4 milióna obyvateľov, aktívne ozbrojené sily tvorí 5600 ľudí a výdavky na obranu predstavujú 1,79 percenta HDP (101,6 milióna eúr).
Istotu, že summit v Prahe prinesie pozvánku, získalo Estónsko najmä potom, keď Rusko zmiernilo svoj nesúhlas s rozšírením NATO do oblasti bývalého Sovietskeho zväzu. Krajina má stále isté problémy s naturalizáciou ruskej menšiny, ale inak jej aliancia mnoho nevyčíta.
LOTYŠSKO
Krajina má 2,4 milióna obyvateľov a aktívne ozbrojené sily tvorí 6500 ľudí. Výdavky na obranu predstavujú 1,75 percenta HDP, teda asi 159 miliónov eúr (v roku 2002).
O Lotyšsku platí to isté, čo o ďalších pobaltských štátoch - rozhodnutie o pozvaní uľahčil aliancii miernejší postoj Ruska k rozširovaniu. Krajina musí ďalej bojovať proti korupcii a posilňovať administratívu. V uplynulých dňoch sa objavili informácie, že Washington nie je spokojný s prístupom krajiny k príprave na členstvo, pozvánka v Prahe je však takmer istá.
LITVA
Krajina má 3,48 milióna obyvateľov, aktívne ozbrojené sily tvorí 15.228 ľudí a výdavky na obranu predstavujú 1,77 percenta HDP, teda asi 244 milióna eúr (v roku 2001).
O Litve platí to isté, čo o ďalších pobaltských štátoch vo vzťahu k Rusku. Krajina musí pokračovať v reforme armády, ale pozvánku v Prahe dostane.
MACEDÓNSKO
Balkánska krajina s dvoma miliónmi obyvateľov má armádu o sile 16.000 ľudí. Na obranu vydáva 2,0 percenta HDP (asi 76,3 milióna eúr). Stále nie je považovaná za rozvinutú a stabilnú demokraciu a pozvánku v Prahe určite nedostane.
RUMUNSKO
Krajina má 22,36 milióna obyvateľov, aktívne ozbrojené sily tvorí 106.900 ľudí a na obranu ročne putuje 2,38 percenta HDP (v roku 2002 to bolo 1,06 miliardy eúr).
Geostrategická poloha Rumunska prispela po 11. septembri 2001 k rozhodnutiu NATO pozvať aj túto krajinu, s ktorou sa najskôr v tejto vlne rozšírenia nepočítalo. Aliancia však privrie oči pred vysokou korupciou a pomalými ekonomickými a armádnymi reformami a Rumunsko v Prahe pozve.
SLOVENSKO
Krajina s 5,4 milióna obyvateľov má armádu o sile 33.000 ľudí a na obranu vydala v roku 2001 1,73 percenta HDP (380 miliónov eúr).
Po septembrových voľbách a víťazstve prozápadných síl je pozvanie Slovenska isté. SR by podľa predstaviteľov NATO dostala pozvánku už v roku 1997, keby ju vtedajší premiér Vladimír Mečiar nebol dostal do medzinárodnej izolácie.
SLOVINSKO
Krajina má dva milióny obyvateľov, aktívne ozbrojené sily tvorí 7600 ľudí a na obranu išlo v roku 2001 1,6 percenta HDP (283 miliónov eúr).
Slovinsko bolo podľa mnohých pripravené už v roku 1997 v Madride, pozvánky tam však dostali iba ČR, Poľsko a Maďarsko. Slovinsko však madridský summit menovite uviedol ako kandidáta pre ďalšiu vlnu rozšírenia.
Hoci o pozvaní Slovinska sa nepochybuje, Washington vyjadril v uplynulých dňoch nespokojnosť kvôli neochote vlády v Ľubľane urýchliť armádnu reformu, vyčleniť na obranu viac peňazí a kritizoval tiež veľmi nízku podporu verejnosti pre členstvo v NATO (cca 40 percent).
Zdroj demografických a vojenských údajov: www.natosummit.cz s odvolaním sa na informácie NATO
(spravodajca TASR Robert Sermek) žab
