Washington 14. novembra (TASR) - Na protest proti plánovanej poprave moslimského aktivistu z Pakistanu, ktorú v noci vykonajú v americkej Virgínii, jeho prívrženci v pakistanskom meste Kvéta spálili americkú vlajku a na piatok zvolali demonštráciu.
Pakistanec Aimal Kansi 25. januára 1993 neďaleko sídla americkej spravodajskej služby (CIA) pri Washingtone zastrelil jej dvoch zamestnancov. Kansi strieľal na päť automobilov, ktoré pred CIA zastavili na križovatke. Tri osoby streľbou z automatickej pušky AK-47 zranil. Z miesta činu ušiel a niekoľko rokov sa skrýval v Pakistane. FBI Kansiho zadržala 15. júna 1997 v hoteli v centrálnej časti Pakistanu a vzápätí ho deportovali do USA.
Popravu môže zastaviť iba Najvyšší súd Spojených štátov alebo guvernér štátu Virgínia, čo pozorovatelia považujú za veľmi nepravdepodobné. Kansiho matka a pakistanské veľvyslanectvo vo Washingtone požiadali guvernéra Marka Warnera o udelenie milosti.
Kansi podľa zistenia vyšetrovateľov nemal nijaké spojenia s teroristickými organizáciami a konal sám. Americké ministerstvo zahraničných vecí však v súvislosti s popravou vydalo upozornenie, že smrť odsúdenca môže vyvolať vlnu útokov na americké záujmy v zahraničí. MZV USA dnes oznámilo, že v dôsledku plánovanej popravy Aimala Kansiho zavrú v piatok ambasády v Islamabade a konzuláty USA v mestách Pešávar, Láhaur a Karáčí svoje brány skôr ako obyčajne.
Veľvyslanectvo USA v Pakistane v tejto súvislosti upozornilo amerických štátnych príslušníkov, zdržiavajúcich sa v tejto ázijskej krajine, na zvýšené nebezpečenstvo teroristických útokov radikálnych islamistov namiereným proti nim a ich majetku.
Tím Kansiho obhajcov oznámil, že ich klient nechce, aby v jeho mene po poprave došlo k násilnostiam. Počas procesu obhajcovia tvrdili, že Kansi je mentálne chorý a mal by byť odsúdený na trest straty slobody.
Agenti FBI v procese vypovedali, že Mir Aimal Kansi chcel svojím činom chcel potrestať vládu vo Washingtone za bombardovanie Iraku a za to, že CIA bola podľa jeho vyjadrenia "veľmi zainteresovaná vo vnútorných záležitostiach moslimských krajín".
1 4 ko/spolupracovník TASR William Guard pel
