Agentúrne spravodajstvo sme nahradili autorským článkom SME.
HONGKONG, BRATISLAVA. Takto to nemalo vyzerať. S týmto pocitom žije stále viac Hongkončanov.
Sú medzi nimi aj mladí, ktorí si veľmi nepamätajú, aký bol život v meste predtým, ako ho v roku 1997 Veľká Británia odovzdala Číne. Cítia sa podvedení.
Na protest proti tomu, ako sa komunistická vláda snaží kontrolovať mesto, vyšlo v utorok do ulíc až pol milióna ľudí. Protesty týchto rozmerov sú v iných častiach Číny nepredstaviteľné.
Nerozhodujú o sebe
Číňania svoje sľuby Hongkongu zhrnuli do frázy Jeden štát, dva systémy. To sa v istej miere napĺňa. V Hongkongu je sloboda médií, ktoré otvorene kritizujú štátostranu.
V meste majú svoje ázijské sídla veľké medzinárodné spoločnosti, Hongkong je podľa nadácie Heritage už 20. rok po sebe najotvorenejšou ekonomikou na svete.
Hongkong
Hongkong je dôležitým obchodným prístavom. Britskou kolóniou sa stal po prvej ópiovej vojne v roku 1842. Briti ho vrátili v roku 1997.
Teraz má 7,2 milióna obyvateľov, stále je v ňom oficiálnym jazykom aj angličtina.
Minimálne jeden sľub však čínska vláda neplní. Obyvatelia Hongkongu nemôžu rozhodovať o svojich vládcoch.
V roku 2017 sa síce majú konať voľby guvernéra, no Peking dal minulý týždeň najavo, že on bude vetovať kandidátov podľa ich „patriotizmu“, čo v rétorike režimu znamená podľa lojálnosti strane.
O tom bolo neoficiálne referendum, ktoré sa skončilo cez víkend a za slobodné voľby v ňom hlasovalo 800tisíc ľudí. Peking ho neuznal.
Preto bol utorňajší protest, po ktorom čínska polícia zadržala asi 500 ľudí, ktorí chceli v uliciach po vzore hnutia Occupy prespať.
„Ak chceme zmeniť spoločnosť, nestačia nám slová smerom k politikom, musíme byť aktívni a dotlačiť ich,“ citujú New York Times 17ročného demonštranta Joshuu Wonga.
Krajina má prednosť
Už sedemnásť rokov nie je 1. júl, výročie prevzatia Hongkongu pod čínsku správu, oslavou zjednotenia čínskeho národa, ale obdobím protestov proti komunistom. Nikdy neboli také veľké ako teraz.
Vyprovokovala ich takzvaná Biela kniha, nariadenie čínskej vlády. Tvrdí v nej, že v hesle Jedna krajina, dva systémy nie je krajina na prvom mieste náhodou. Má prednosť a právo rozhodovať o systéme.
Len minimum Hongkončanov cíti náklonnosť k svojej oficiálnej vlasti. „Nad národnou identitou prevláda mestská identita. Nepomáha tomu ani negatívny imidž Číny ako krajiny, ktorá utláča svojich ľudí,“ napísal pre alDžazíru analytik Andrew Leung.
