Brusel/Bratislava 14. novembra (TASR) - Deväť stredo a východoeurópskych krajín sa uchádza o získanie pozvánky do NATO na summite aliancie, ktorý sa koná budúci štvrtok a piatok v Prahe. Pozorovatelia a anonymné zdroje aliancie uvádzajú, že NATO pozve sedem krajín.
Okrem Slovenska pozvánky dostanú Slovinsko, tri pobaltské štáty - Litva, Lotyšsko, Estónsko ako aj zástupcovia Balkánu - Rumunsko a Bulharsko. Zostávajúci dvaja uchádzači sú Albánsko a Macedónsko, ktorých 53-ročná aliancia pre nepripravenosť nepozve.
Všetkých deväť krajín sa od roku 1999 zúčastňuje na Akčnom pláne členstva (MAP), ktorý im pomáha pripraviť sa na vstup. Začiatkom roka do zoznamu kandidátov pribudlo Chorvátsko, lídri NATO však o ňom v Prahe rokovať nebudú.
Uchádzačské krajiny musia pre získanie pozvánky spĺňať politické, ekonomické a vojenské kritériá. Miera ich napredovania sa však nezverejňuje, na rozdiel od pravidelných hodnotiacich správ, ktoré o kandidátoch do EÚ vydáva únia.
Medzi kritériami pre kandidátov do NATO je riešenie medzinárodných alebo vnútorných územných konfliktov mierovou cestou a záväzok k vláde zákona i dodržiavaniu ľudských práv. Armáda musí byť pod demokratickou kontrolou.
Uchádzač má tiež zaručiť svoju stabilitu dodržiavaním slobody trhu, sociálnej spravodlivosti a zodpovedným prístupom k životnému prostrediu.
Každý kandidát by mal vyčleniť dosť peňazí ako príspevok do spoločnej obrany a misií NATO.
Pri rozhodovaní, kto z uchádzačov dostane pozvánku, bude však dôležitá aj strategická zemepisná poloha (Rumunsko, Bulharsko). Silný hlas v rozhodujúcich diskusiách o pozvánkach má najväčší a najlepšie vyzbrojený člen aliancie Spojené štáty.
Rozširovanie NATO sa uľahčilo tým, že proti - najmä vstupu pobaltských krajín - sa nestavia Rusko, hoci podľa Moskvy je prijímanie nových členov nepotrebné.
Pozvanie na pražskom summite však automaticky neznamená plnohodnotné členstvo v NATO. Pozvaná sedmička by mala na jar budúceho roku podpísať prístupové protokoly, ktoré musia ratifikovať terajšie členské štáty. Konečný vstup do aliancie sa neočakáva skôr ako v roku 2004 (pravdepodobne v máji). Z 19-člennej aliancie sa tak po vstupe sedmičky stane 26-členná.
Aliancia naznačuje, že pozvané krajiny musia vstúpiť do NATO súčasne, čo bude závisieť od ich pripravenosti. Nepripravenosť jedného pozvaného kandidáta by teda mohla oddialiť termín vstupu na neskôr než rok 2004.
V budúcnosti môžu pozvánky získať aj ďalšie krajiny snažiace sa o vstup. Prihliadať sa bude na ich pripravenosť a tiež či by vstup týchto krajín slúžil politickým a strategickým záujmom aliancie. Podľa amerického prezidenta Georgea W. Busha "všetky nové demokracie v Európe, od Baltského po Čierne more a všetky ležiace medzi, by mali mať rovnakú príležitosť získať bezpečnosť a slobodu a rovnakú šancu pripojiť sa k európskym inštitúciám".
V predchádzajúcej vlne rozširovania v roku 1999 do NATO vstúpili Česká republika, Poľsko a Maďarsko. Aliancia, ktorú pôvodne pred 53 rokmi založilo 12 krajín, sa predtým rozširovala viackrát: v roku 1952 o Grécko a Turecko, v roku 1955 o Nemeckú spolkovú republiku a v roku 1982 vstúpilo Španielsko.
