Agentúrnu správu sme nahradili článkom denníka SME
KYJEV, PRAHA. Ukrajinské provládne médiá informujú o stovkách mŕtvych na strane rebelov.
Po tom, čo v noci na utorok prezident Ukrajiny Petro Porošenko ukončil prímerie, vyhlásil v Luhanskej a Doneckej oblasti vojnový stav a začal veľkú ofenzívu s použitím letectva i delostrelectva, z frontu prichádzajú dramatické správy.
Rebeli vyjednávajú
Koniec prímeria
prímerie vyhlásil prezident Porošenko 20. júna na týždeň, potom ho o tri dni predĺžil,
súčasťou prímeria bol aj 14-bodový mierový plán, ktorý podľa Porošenka platí,
od začiatku prímeria oficiálne zomrelo 27 vojakov.
Ministerstvo vnútra Ukrajiny tvrdí, že separatisti sa snažia v mnohých prípadoch vyjednávať o koridoroch, ktorými by sa dostali do Ruska, alebo sa vzdávajú či dokonca prechádzajú na stranu Kyjeva.
Zároveň sa ukrajinským výsadkárom podarilo úplne zničiť tréningové centrum separatistov pri Sloviansku - podľa ukrajinských dôstojníkov, ktorí sa akcie zúčastnili, na strane rebelov je asi 250 mŕtvych, z toho dve tretiny Čečencov.
Ukrajinská armáda dobyla späť aj niekoľko priechodov na ruskej hranici, okrajové časti Luhanska sú bombardované zo vzduchu.
V Donecku boli ľudia vyzvaní, aby nevychádzali na ulicu, kde sa sporadicky strieľa.
Overiť všetky tieto správy z nezávislých zdrojov však zatiaľ nie je možné.
Bez potvrdenia je aj tvrdenie separatistov, že pri Luhansku zostrelili ukrajinskú stíhačku Su-27 s dvoma pilotmi, ktorí sa stihli katapultovať. Už v minulosti sa podobné správy ukázali byť nepravdivé.
Bojujú medzi sebou
O neprehľadnosti situácie svedčí aj to, že povstalci začali otvorene bojovať aj medzi sebou. A to už potvrdzujú aj samotní vodcovia neuznanej Doneckej ľudovej republiky.
Zápas o Doneckú oblastnú Správu vnútorných vecí zvádza skupina pod velením neslávne presláveného Igora Bezlera zvaného Bes, ktorý chcel pravdepodobne uchvátiť moc v neuznanej Doneckej ľudovej republike.
Bes je rodák z Krymu, potom pôsobil podľa ukrajinskej Bezpečnostnej rady a obrany v rozviedke generálneho štábu ruskej armády, ale v posledných rokoch žil vo východoukrajinskom Horlovci.
Bol pri odtrhnutí sa Krymu od Ukrajiny a teraz velí časti proruských separatistov. Lenže sa nedohodol s premiérom tzv. Doneckej ľudovej republiky Alexandrom Borodajom a snaží sa ho zosadiť z kresla.
Informáciu o boji medzi rebelmi potvrdzujú novinári pracujúci na mieste, vrátane ruskej televízie Dožď a jej spravodajcu Timura Olevského.
V hre sú aj zajatci
Nezhody medzi separatistami pomáhajú Kyjevu, ktorý sa to snaží využiť a niektoré jednotky získať na svoju stranu, iné vytlačiť z administratívnych budov alebo i fyzicky zlikvidovať.
Vládne vojská však musia počítať so stratami.
Rebeli zamínovali niektoré prístupové cesty k svojim veliacim stanoviskám, najmenej jeden ukrajinský obrnený transportér už explodoval.
Okrem toho rebeli podľa informácií Kyjeva držia najmenej 300 zajatcov. Ich osud by mohol byť pri ofenzíve ukrajinskej strany ohrozený.
Separatisti o prepustení niektorých rukojemníkov vyjednávajú, ale požadujú údajne vysoké finančné čiastky.
Putin zmenil len rétoriku
Prezident Porošenko nepovažuje obnovenie aktívnej fázy protiteroristickej operácie za odklon od mierového riešenia.
Jeho plán na ukončenie bojov a upokojenie situácie na východe Ukrajiny vraj stále platí. Avšak tí, ktorí nevyužili desaťdňové prímerie a nezložili zbrane alebo neodišli späť do Ruska, musia byť podľa Kyjeva k mieru donútení silou.
Čo najskôr sa tiež Porošenko bude snažiť obnoviť v Donecku a Luhansku vysielanie ukrajinskej televízie (teraz sú k dispozícii len ruské štátne kanály) a zorganizovať voľby do miestnych administratív.
Aj keď sa bude Porošenko bezpochyby snažiť ukončiť boje čo najskôr, podľa analytikov nestabilná situácia na východe Ukrajiny bude trvať ešte dlho. A to aj s prispením Ruska.
Ako uviedol ruský ekonóm a bývalý poradca prezidenta Vladimira Putina Andrej Illarionov pred niekoľkými dňami, keď sa Putinova rétorika trochu zmenila a zdalo sa, že kontakty s jeho ukrajinským náprotivkom Porošenkom vedú k zmierneniu napätia: „Cieľ Putina zostáva rovnaký – buď sa Ukrajina zmení na Putinov štát a bude kontrolovaná Kremľom, alebo prestane existovať ako moderný, nezávislý štát.“
V stredu sa majú stretnúť ministri zahraničných vecí Ruska, Ukrajiny, Nemecka a Francúzska v Berlíne, napísala Reuters s odvolaním sa na zdroj z prostredia francúzskej diplomacie.
