KYJEV, PRAHA. V pondelok ešte platilo prímerie, no 24 hodín pred jeho koncom niekto strelil do brucha ruského kameramana štátneho televízneho kanálu Anatolija Kljana. Zomrel.
V pondelok separatisti zaútočili na ukrajinskú vojenskú základňu, raketový pluk protileteckej obrany Ukrajiny.
Akcia sa skončila úspechom pre rebelov, ktorí teraz môžu kontrolovať vzdušný priestor takzvaného Novoruska, vypli vodu a kanalizáciu na doneckom letisku a obsadili niekoľko ďalších administratívnych budov v Doneckej a Luhanskej oblasti. Počas posledného dňa, keď malo vládnuť prímerie, padlo päť ukrajinských vojakov.
Osudové rozhodnutie
Nedávno zvolený prezident Ukrajiny Petro Porošenko sa pripravoval na osudové rozhodnutie. Z Moskvy a čiastočne aj z Európskej únie zneli varovania pred obnovením bojov a veľkým krviprelievaním.
Čerstvý signatár asociačnej dohody s EÚ si napriek podpore jej členov nemôže dovoliť otvorenú vojnu s Ruskom ani príliš veľa mŕtvych vlastných civilistov.
Časť ukrajinských občanov zase vyzývala na ukončenie hanebného prímeria, počas ktorého umierali ukrajinskí vojaci a na východ Ukrajiny prúdili posily i munícia. Aj vedenie ukrajinských ozbrojených zložiek Porošenka tlačilo k silovému a hlavne rýchlemu riešeniu konfliktu.
Takzvaný plán B, o ktorom už Porošenko niekoľkokrát hovoril, vraj predpokladá zavedenie vojnového stavu v Luhanskej a Doneckej oblasti, čo by prezidentovi ako vrchnému veliteľovi ukrajinských ozbrojených síl umožnilo v súlade s ústavou použiť armádu, nasadiť všetky prostriedky, obmedziť občianske práva a začať veľkú, k civilistom bezohľadnú ofenzívu.
Či by však Rusko neodpovedalo vstupom „obmedzeného mierového kontingentu na obranu ruských občanov na východnej Ukrajine“, však zaručiť nemôže nikto.