Moskva 13. novembra (TASR) Tresty odňatia slobody v trvaní od štyroch až do deviatich rokov navrhol dnes na súdnom pojednávaní v Moskve prokurátor pre skupinu piatich skínov, ktorí sa 30. októbra 2001 zúčastnili v ruskej metropole na pogrome proti cudzincom z Kaukazu.
Vyčíňanie najmenej 150, podľa niektorých odhadov dokonca až 300 holých lebiek na mestskom trhu Caricyno v Moskve pred rokom neprežili traja občania Azerbajdžanu, Tadžikistanu a Indie. Najmenej 32 osôb, zväčša cudzincov, vtedy utrpelo rôzne zranenia. Hmotné škody na stánkoch a tovare dosiahli v prepočte asi 240.000 Sk.
Skíni zaútočili na cudzincov bezdôvodne a bez varovania. Ozbrojení boli oceľovými tyčami, reťazami, ale ako zbrane im poslúžili aj päste a ťažké topánky. Po útoku na trhu Caricyno výtržnosti a bitky pokračovali aj v metre. Skupina približne 100 neonacistov neskôr v ubytovni Sevastopoľ napadla občanov Afganistanu.
Polícia na trhu Caricyno nikoho nezatkla a až neskôr v metre a pri afganskej ubytovni muži zákona zadržali 25 osôb, na druhý deň ďalších päť. Moskovská polícia po pogrome na cudzincov niekoľko týždňov opakovane tvrdila, že útoky nemajú rasový motív a že útočníkmi neboli neonacisti, ale futbaloví fanúšikovia moskovského klubu Spartak.
Presné štatistiky počtu neonacistov a ultrapravičiarov v Rusku neexistujú, ale podľa odhadov ich je v krajine 35.000-50.000. Ruská polícia a justičné orgány si prejavy neonacizmu dlho odmietali pripustiť. Množiace sa útoky na cudzincov z Kaukazu a cudzincov tmavšej farby pleti vyvolali vlnu nevôle v ruských médiách a niektorí veľvyslanci akreditovaní v Moskve sa na nečinnosť polície opakovane sťažovali na ruskom ministerstve zahraničných vecí.
Terčom ruských extrémistov sa moskovské trhy s ovocím, zeleninou a kvetmi stali už niekoľkokrát. K veľkej akcii sa neonacisti odhodlali 21. apríla 2001, v deň narodenín nacistického vodcu Adolfa Hitlera, na moskovskom mestskom trhu Jaseňovo. Vyčíňanie asi 200 neonacistov malo za následok zranenia niekoľkých cudzincov a škody na majetku.
Ovocné a zeleninové trhy v Rusku už tradične ovládajú predstavitelia neruských národností. Súvisí to s korupciou mestských úradníkov pri vydávaní povolení i historickou tradíciou. V dobách socializmu mohli v Sovietskom zväze predávať južné ovocie na mestských trhoch len osoby, ktoré mali potvrdenie, že si ho sami vypestovali. Práve vtedy sa na trhoch v Moskve a ďalších veľkých ruských mestách etablovali komunity z Kaukazu.
(spravodajca TASR Bohdan Kopčák) pel
