Plovdiv 13. novembra (TASR) - Grécko a Turecko dnes vyhlásili, že Bulharsko a Rumunsko by mali na nastávajúcom pražskom summite NATO dostať pozvánku do aliancie.
Sofia a Bukurešť, v roku 1999 vynechané z prvého kola rozširovania o bývalé komunistické krajiny, si stanovili členstvo v NATO za prioritu zahraničnej politiky a očakávajú, že na summite 21. a 22. novembra pozvánku dostanú.
Poprední zástupcovia Turecka a Grécka na stretnutí vojenských predstaviteľov v bulharskom Plovdive vyhlásili, že prijatie dvoch balkánskych krajín by pomohlo pri zaisťovaní citlivého juhovýchodného krídla.
"Členstvo Bulharska a Rumunska by prispelo k dosiahnutiu dlhotrvajúceho mieru a stability na Balkáne a bolo by aj príspevkom k stabilite Európy," vyhlásil turecký minister obrany Sabahattin Cakmakoglu po tom, čo sa spolu s námestníkom gréckeho ministra obrany Lukasom Apostolidisom stretol s náprotivkami z Rumunska a Bulharska - Ioanom Pascom a Nikolajom Svinarovom.
Bulharsko a Rumunsko sa spoločnými silami snažia presvedčiť NATO, že aliancia ich potrebuje ako členov pri snahách o stabilizáciu regiónu, ktorý sa stále zotavuje po desaťročí vojen v bývalej Juhoslávii.
Atény a Ankara majú pomôcť balkánskym uchádzačom, ktorí tvrdia, že NATO ich potrebuje na zaplnenie medzery medzi Tureckom - jediným moslimským členom aliancie - a západnou Európou.
Cakmakoglu dodal, že štyri ministerstvá sa tiež dohodli na zintenzívnení spolupráce v boji proti globálnemu terorizmu a organizovanému zločinu v regióne.
Balkánske krajiny - s poréznymi hranicami a slabými úradmi na vymáhanie zákonnosti - sú tranzitnými cestami aj cieľovými destináciami pre kriminálne skupiny obchodujúce s drogami a ľudskými bytosťami - či už ide o ilegálnu migráciu alebo nútenú prostitúciu.
Očakáva sa, že na pražskom summite NATO dostane pozvánku na členstvo sedem krajín - okrem Bulharska a Rumunska aj Litva, Lotyšsko, Estónsko, Slovinsko a Slovensko.
Šance Rumunska a Bulharska na pozvanie do NATO sa zvýšili po útokoch na ciele v USA z 11. septembra 2001. Pochybnosti o sile ich demokracií, endemickú korupciu a pomalé tempo reforiem boli zatlačené do úzadia potrebou globálneho prístupu k ohrozeniu zo strany teroristov, ktorí môžu zasiahnuť z ktoréhokoľvek miesta na Zemi.
V súvislosti s irackou krízou obe krajiny ponúkli USA svoj vzdušný priestor pre prípadnú vojenskú akciu proti režimu Saddáma Husajna. Ponuka prišla ešte pred tým, ako Bezpečnostná rada OSN schválila rezolúciu o obnovení zbrojných inšpekcií - v čase, keď viaceré európske krajiny deklarovali výhrady voči americkému návrhu rezolúcie. Sofia a Bukurešť ponuku predložili napriek tomu, že EÚ - do ktorej chcú vstúpiť v roku 2007, sa k problematike v tom čase nevyjadrila.
"Rumunsko a Bulharsko premosťujú úsek medzi (členmi NATO) Gréckom a Tureckom. Ich význam je v ich strategickej polohe - pri Čiernom mori a Kaukaze," povedal nedávno v Sofii pôsobiaci západný diplomat citovaný agentúrou Reuters. "Ostatné nie je dôležité, môže sa to doriešiť neskôr," dodal.
Vyhlásenia tohto druhu však poburujú predstaviteľov v Sofii a Bukurešti, podľa ktorých znehodnocujú ich úsilie o transformáciu armád sovietskeho typu na malé a efektívne ozbrojené sily, ako aj ich príspevky v medzinárodných mierových misiách.
"Geopolitický aspekt je skutočne dôležitý, ale nesúhlasím s názorom, že je to jediný dôvod, pre ktorý budeme požiadaní, aby sme (do NATO) vstúpili," vyhlásil bulharský generál Miho Mihov, bezpečnostný poradca prezidentskej kancelárie a bývalý šéf generálneho štábu.
Podľa západných pozorovateľov Rumunsko a Bulharsko tvrdo pracujú na splnení finančne náročných podmienok zakotvených v Akčnom pláne členstva (MAP), vrátane zvýšenia civilnej kontroly nad armádou.
Vojenské rozpočty - veľké na pomery ekonomiky balkánskych kandidátov - sú však medzi najmenšími v členských krajinách aliancie, ktorá podľa očakávaní zaplatí časť rozpočtov.
Asi 22-miliónové Rumunsko sa zaviazalo, že stavy ozbrojených síl do roku 2007 zníži na 90.000 - z 300.000 v roku 1989, keď padol komunizmus. Tento rok na obranu minie asi miliardu dolárov, čo je 2,38 percenta hrubého domáceho produktu (HDP).
Bulharsko, ktoré má asi sedem miliónov obyvateľov, chce znížiť vojenský personál na 45.000 príslušníkov. V časoch komunizmu malo Bulharsko viac ako 150.000 vojakov. Bulharsko v roku 2001 na obranu minulo asi 400 miliónov dolárov - 2,65 percenta HDP.
