Agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom.
TCHAJPEJ, BRATISLAVA. Z čínskej pevniny mieri na Taiwan asi 1400 pripravených striel. Čína nikdy nevylúčila vojenský zásah a ostrov naďalej považuje za súčasť svojho územia. O tom sa však teraz nehovorí, teraz sú v kurze obchodné rokovania.
Peking poslal vôbec prvýkrát svojho ministra na Taiwan. Na ostrov doletel Čang Čijun, ktorý má vo vláde na starosti práve túto otázku. Stretol sa so svojím náprotivkom Wangom Jučchim.
Hovorili o možnosti otvoriť konzulárne úrady, o náraste investícií a priateľských vzťahoch. O neškodných veciach, ktoré by však ešte pred pár rokmi boli nepredstaviteľné.
Ten, kto sa otvoril Pekingu
Obe krajiny si nezávisle od seba vládnu od konca 40. rokov, keď po občianskej vojne na Taiwan odišli nacionalisti okolo Čankajšeka a Peking ovládli komunisti Mao Cetunga. Odvtedy na Taiwane diktatúru vymenila demokracia, Čína zas otvorila svetu svoju ekonomiku. Podľa dohody z roku 2008 aj taiwanským firmám.
Taiwan
- De facto nezávislosť získal v roku 1949, keď na ostrov ušli čínski nacionalisti. Oficiálne sa volá Čínska republika.
- Rovnako ako väčšina štátov ho neuznáva ani Slovensko.
- S Pekingom udržiava vzťahy najmä na úrovni investícií a turizmu.
Dohodu o vzájomných investíciách podpísali v roku 2008. Obchod medzi krajinami teraz dosahuje hodnotu 124 miliárd dolárov, pre Taiwan je pevninská Čína najväčším obchodným partnerom, na ostrov už prišli tri milióny turistov z pevninskej Číny. Ešte pred desaťročím tam nechodil prakticky nikto.
Taiwanský prezident Ma Jingčou, ktorý podpísal v roku 2008 dohodu a o dva roky skončí v úrade, sa chce do histórie zapísať ako ten, kto prelomil napäté vzťahy.
„Vážnejšie témy necháva na svojich nástupcov,“ napísal komentátor Forbesu Ralph Jennings. Aj preto sa podľa neho Ma s Čangom počas jeho návštevy nestretne.
Nie všetci na Taiwane sa však z otvorenia vzťahov tešia. V marci stovky študentov okupovali parlament, keď chceli zabrániť liberalizácii vzájomného obchodu. Požadujú úplné prerušenie vzťahov s Čínou, ktorú stále považujú za nepriateľa.
O sporných politických témach sa však počas Čangovej návštevy hovoriť nebude.
Opozícia a demonštranti, ktorí v menšom počte sprevádzajú aj túto návštevu ministra, pripomínajú, že Čína v posledných rokoch pritvrdila pri územných sporoch so svojimi susedmi a potláča aj kampaň za viac demokracie v Hongkongu.
Uznania sa asi nedočká
Práve obavy, že demokratický Taiwan by pod nadvládou Pekingu dopadol rovnako ako bývalá britská kolónia, znižujú podporu ďalšieho zbližovania.
„Chceme, aby Čang uznal, že Taiwan patrí Taiwancom a tí rozhodnú aj o jeho osude,“ povedal pre Reuters protipekinský aktivista Šiniči Čchen. Od zástupcu krajiny, ktorá je kedykoľvek pripravená ostrov vojensky obsadiť, sa toho však asi nedočká.
