Tbilisi 27. júna (TASR) - Zima roku 1999 bola najhoršia, na akú si Maja Margalitadzeová pamätá. Nemala prácu, v jej jednoizbovom byte sa nekúrilo a jej deti plakali od hladu. Keďže nemá nijakú rodinu a gruzínska vláda jej nepriznala nijakú sociálnu podporu, dospela k zúfalému rozhodnutiu - dať deti preč.
"Rozhodla som sa umiestniť deti do domova, aby mali aspoň šancu prežiť. Veď oni naozaj hladovali. Bola som presvedčená, že ak nebudú som mnou, budem mať väčšiu možnosť nájsť si práci a možno predať byt, mne je jedno, kde zložím hlavu," spomína nešťastná matka.
Tak ako tisícky ďalších rodičov v tejto v bývalej sovietskej republike, ktorí nemajú peniaze na chlieb pre svoje deti, vyplnila Maja formulár, aby mohla poslať svoju deväťročnú Tatu a synčeka Sabu do detského domova.
Jej formulár sa však na rozdiel od ostatných našťastie dostal do rúk predstaviteľom britskej charitatívnej organizácie European Children's Trust (ECT), ktorá rozbehla pilotný program, zameraný na podporu sociálne najslabších gruzínskych rodín.
"Viac a viac rodín dáva svoje deti do domovov. Väčšinou sa rozlúčia s najmladším a najslabším, a tak pre staršie deti zostane o čosi viac jedla, " hovorí koordinátor ECT Peter Evans v Tbilisi.
Život v preplnených detských domovoch je však len o málo lepší a znesiteľnejší než vo vlastnej rodine. Podmienky v nich podľa Evansa pripomínajú Dickensov príbeh o Oliverovi Twistovi. Až 20 detí spí spolu v jednej miestnosti, jedinou stravou je kapustová polievka, ktorú len výnimočne vystrieda mlieko a mäso. V mnohých detských domovoch je nedostatočná hygiena a chýba elektrina.
Napríklad v detskom domove v gruzínskej metropole Tbilisi žije 115 detí, z ktorých je 12 sirôt, zvyšok detí sem umiestnili rodičia, pretože ich nedokázali uživiť. Aj tento domov má finančné problémy, pretože príspevky od štátu prichádzajú neskoro a nepravidelne. Z týchto peňazí sa však ako-tak pokryjú len výdavky na stravu, na šaty či mydlo už väčšinou nezostane. Pätnásť detí napríklad vôbec nemá topánky.
Cieľom programu ECT je umožniť 150 deťom návrat do vlastných rodín alebo ich umiestniť do náhradnej rodiny. Vďaka pomoci organizácie UNICEF bude každá rodina pol roka dostávať 30 dolárov mesačne na stravu a šaty pre dieťa, pričom sociálni pracovníci sa budú snažiť nájsť rodičom prácu. Maja Margalitadzeová žije vďaka ECT zatiaľ so svojimi deťmi, našla si prácu a jej dcéra začala znovu po dlhom čase chodiť do školy.
Program ECT je však len kvapkou v mori. Problém preplnených detských domovov, v ktorých sa podľa odhadov tiesni 4000 detí žijúcich rodičov, odráža katastrofálnu ekonomickú situáciu v Gruzínsku, spôsobenú rozpadom Sovietskeho zväzu v roku 1991, stratou bývalých sovietskych trhov a likvidáciou väčšiny priemyslu.
1 vi dem
