Agentúrnu správu sme nahradili článkom denníka SME
MOSKVA, PRAHA. Agresiu proti Ukrajine najskôr odložia.
Rozhodol o tom v utorok ruský prezident Vladimir Putin a druhýkrát v krátkom čase požiadal, aby jeho želanie týkajúce sa de facto vyhlásenie vojny susednému štátu, bolo posvätené hornou komorou parlamentu Radou federácie.
Presne prvého marca senátori jednohlasne povolili Putinovi poslať ruské ozbrojené sily na územie Ukrajiny.
V utorok, tesne pred cestou do Rakúska, Putin senátorov poveril, aby pôvodné rozhodnutie zrušili.
Mierotvorca?
Porošenkov plán
Mierový plán vyhlásil ukrajinský prezident Petro Porošenko, má 14 bodov.
Od separatistov žiada odzbrojenie a opustenie úradných budov. Tým, ktorí nespáchali závažný zločin, sľúbuje amnestiu.
Sľubuje ústavné zmeny, väčšiu decentralizáciu a predčasné miestne aj parlamentné voľby.
Na hranici s Ruskom chce vytvoriť desaťkilometrovú nárazníkovú zónu.
Vyhlásil prímerie do piatka, ale to neznamená, že sa ukrajinskí vojaci nebudú brániť proti útokom.
Jednoznačne ide o politický krok, ktorý nemá so situáciou na východe Ukrajiny nič spoločné.
Ruského lídra navyše nikto nenútil, aby právo vtrhnúť na Ukrajinu využil. Mohol si teoretickú možnosť nechať v zálohe.
Lenže on teraz zrejme chce novým gestom ukázať svetu, že z dobyvateľa sa mení na mierotvorcu. A ciele, ktoré si vytýčil, dosiahne tak či tak.
Oficiálne sa Putin takto rozhodol podporiť mierový plán prezidenta Ukrajiny Petra Porošenka a trojstranné rozhovory medzi znepriatelenými stranami za účasti OBSE, ktoré sa začali už v pondelok večer.
Ruský prezident povedal, že by dohodnuté prímerie do piatka ešte predĺžil.
Výsledkom rozhovorov na Ukrajine je zatiaľ sľub vodcov separatistických neuznaných republík Doneckej a Luhanskej, že pokoj zbraní budú ich ľudia rešpektovať do piatka. Problém je s termínom „ich ľudia“.
Rebeli nemajú jednotné vedenie a navzájom sa pomerne často sporia o ďalšom postupe a taktike.
Prímerie vyhlásené Porošenkom už minulý piatok tak dodržiavajú len niektorí velitelia.
V utorok tí, ktorí ho neuznávajú, zostrelili pri Sloviansku ukrajinský vojenský vrtuľník. Všetkých deväť ľudí, ktorí boli na palube, zahynulo.
V meste obsadili ďalšiu administratívnu budovu - ústredie Doneckej ochrany rýb. V noci na v utorok hlásili prestrelky aj z ďalších miest.
Zaskočení rebeli
Neuznané ľudové republiky Luhanská a Donecká sú Putinovým krokom zaskočené, aj keď navonok ich najvyšší predstavitelia tvrdili, že už majú také silné ozbrojené sily, že sa zaobídu aj bez pomoci ruskej armády.
V skutočnosti však počuť z ich hlasov obrovské sklamanie, koniec nádeje, morálnu porážku a žiadosti o mierovú misiu..
Pocit, že Moskva je pripravená im prísť na pomoc, bol pre separatistov dôležitý. Nielen oni, ale aj mnohí v Rusku pokladajú Putinovo rozhodnutie za zradu a poníženie sa pred Západom.
Medzi hlavné dôvody Putinovho nového rozhodnutia však patria nielen sankcie Európskej únie a Spojených štátov, ale aj plynovod South Stream (Južný prúd) a snaha ho dostavať.
Autor: Agentúra Epicentrum
