Agentúrnu správu sme nahradili autorským textom.
KYJEV, BRATISLAVA. Ukrajinský prezident zmenil postoj. Prvý raz od marca, keď ruské jednotky obsadili Krym a vyvolali najhoršiu krízu na Ukrajine od skončenia studenej vojny, ponúkla Ukrajina spoločné rokovania s proruskými separatistami.
Petro Porošenko je pripravený „diskutovať s tými, ktorí sa omylom dostali na pozíciu separatizmu“, povedal v 12-minútovom nedeľňajšom televíznom prejave prezident krajiny, ktorá doteraz neodmietala rokovania, ale nechcela si sadnúť za spoločný stôl so separatistami na východe Ukrajiny, hlavne z Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky.
Rusko všetky snahy o riešenie konfliktu spochybňovalo práve tým, že Kyjev nevyjednáva so separatistami.
Rokovania a právomoci
„Garantujem bezpečnosť všetkým účastníkom rokovaní, všetkým, ktorí volia reč argumentov namiesto reči zbraní,“ povedal podľa agentúry DPA Porošenko.
Rozličné pozície nie sú podľa Porošenka prekážkou, ale na rokovaniach sa nemôžu zúčastniť tí, ktorí sa dopustili „teroristických aktov, vrážd a podieľali sa na prenasledovaní“.
Porošenko v piatok vyhlásil jednostranné prímerie do 27. júna a predstavil 14-bodový mierový plán. Prezident v ňom ponúka väčšie rozhodovacie právomoci pre východoukrajinské regióny.
Po zmene ústavy budú mať regióny právo používať okrem ukrajinčiny aj ruský jazyk, získajú niektoré právomoci prezidenta a časť daní už nebudú musieť posielať do Kyjeva, ale využijú ich vo svojom regióne.
Separatisti majú za to opustiť všetky obsadené vládne budovy, za čo im prezident ponúka amnestiu.
Väčšie právomoci však nemôžu podľa Porošenka spochybniť územnú celistvosť krajiny.
„Štát má povinnosť ochrániť svojich občanov pred teroristami a ozbrojenými bandami. Ukrajina s mimoriadnym úsilím obnovuje bojaschopnosť armády a vytvorila národnú gardu. Teraz máme dostatok síl a politickej vôle na to, aby sme podnikli rozhodujúci úder proti nezákonným ozbrojeným formáciám,“ povedal prezident Porošenko.
[content type="avizo-clanok" img-db="morvay" id="7247476" title="Komentár Petra Morvaya" url-type="sme-article"]Na rusko-ukrajinskej hranici sa bojuje o to, kto ju bude kontrolovať[/content]
Opatrný Putin
Prímerie platí na Ukrajine tretí deň a väčšie boje neprebiehajú, hoci sa obe strany konfliktu obviňujú z jeho porušovania. Putin tvrdí, že ukrajinská armáda pokračuje na východe krajiny v bojoch proti separatistom, Kyjev hovorí, že sa uskutočnil útok proti pohraničníkom.
Mierový plán, ktorý privítali Európska únia i Spojené štáty, opatrne podporil aj ruský prezident Vladimir Putin, stále však žiadal rokovania so separatistami z Doneckej a Luhanskej oblasti.
S Putinom v nedeľu telefonovali aj nemecká kancelárka Angela Merkelová a francúzsky prezident Francois Hollande. Obaja európski lídri ruského prezidenta vyzvali, aby urobil všetko pre dodržanie mierového plánu Porošenka.
S Putinom telefonovali niekoľko dní pred summitom v Bruseli tento týždeň, kde by sa mohlo hovoriť aj o rozšírení sankcií voči Moskve.
Hoci Putin podporil ukrajinský mierový plán, nariadil tiež bojovú pohotovosť pre 65-tisíc vojakov na Sibíri. Previerky ich bojovej pripravenosti majú trvať do 28. júna, skončia sa teda deň potom, čo vyprší týždňové prímerie prezidenta Porošenka.
