Moskva 27. júna (TASR) - Pápež Ján Pavol II. počas svojej návštevy Ukrajiny venoval mimoriadnu pozornosť tragickým dôsledkom sovietskej vlády a nacistickej okupácie, konštatuje dnešné vydanie ruského denníka Nezavisimaja gazeta.
Pápežove výroky v západoukrajinskom Ľvove boli určitým cirkevným súdom nad nacistickým a sovietskym režimom a nepríjemne sa dotkli aj vládnej elity v krajinách Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ), ktorá svoju kariéru začínala v časoch socializmu v radoch Komsomolu, komunistickej strany a KGB, píšu ruské noviny.
"Nie je vylúčené, že tvrdá protipápežská rétorika niektorých ruských politikov je spojená práve s neželaním, aby im niekto pripomínal začiatky ich slávnej cesty," zdôrazňuje Nezavisimaja gazeta.
Pápež vyzval na vzájomné odpustenie hriechov, ktoré však nie je možné bez priznania vlastných chýb. Ján Pavol II. vo Ľvove svätorečí 29 gréckokatolíkov, posledný z ktorých zahynul v sovietskom väzení v roku 1973. Aj to podľa ruského denníka mnohým v krajinách SNŠ pripomenie ich kontroverznú komunistickú minulosť.
Haličská metropola Ľvov, po Kyjeve miesto druhej zastávky pápeža na Ukrajine, bola stáročia sférou záujmu Rakúska, Poľska a Ruska. V 20. storočí obyvatelia štátnicky dozreli a toto západoukrajinské mesto sa stalo hlavnou hybnou silou boja Ukrajiny za nezávislosť, vysvetľuje Nezavisimaja gazeta.
V dôsledku dohody J.V. Stalina s Adolfom Hitlerom sa mesto stalo v roku 1939 súčasťou sovietskej Ukrajiny a sovietska okupácia, ktorá priniesla utrpenie stovkám tisícok obyvateľov, paradoxne prispela k zjednoteniu ukrajinského národa.
Keď v roku 1941 ustupujúca Červená armáda opustila mesto, v celách a na dvore budovy obávanej sovietskej tajnej polície NKVD vo Ľvove miestni obyvatelia a nemecká armáda našli tisíce tiel zastrelených civilistov. K podobným popravám dochádzalo aj v iných západoukrajinských mestách.
Jedným z nich bolo podľa Nezavisimej gazety aj mestečko Vinnyca, kde bolo v roku 1942 v mestskom parku exhumovaných 12.000 tiel obetí NKVD. Sovietsky režim sa podpísal aj na osudoch poľských občanov - v roku 1948 v rámci akcie Visla vysťahoval z východného Poľska Ukrajincov na západ Poľska a v roku 1956 Poliaci museli opustiť aj haličskú metropolu Ľvov.
Záverom ruská Nezavisimaja gazeta konštatuje, že výzvy pápeža na dialógu počas jeho návštevy Ukrajiny do Moskvy nedorazili, pretože Rusko sa zabarikádovalo heslami obrany práv pravoslávnych veriacich a odmietania šírenia západného kresťanstva u východných Slovanov.
"Obavy niektorých spoločenských skupín Ruska z návštevy pápeža však môžu prameniť práve v neochote obnažiť boľavú minulosť Ruska," uzatvára Nezavisimaja gazeta.
(spravodajca TASR Bohdan Kopčák) dem
