TEHERÁN, TEL AVIV. Kríza v Iraku k sebe priblížila záujmy Washingtonu a Teheránu. Až natoľko, že sa hovorí o možnej spolupráci, aj keď zrejme nie vojenskej.
Hoci americký prezident Barack Obama kedysi hovoril o novej politike k Iránu, málokto si predstavoval, že sa bude odohrávať práve v Iraku.
Spolupráca medzi Američanmi a Iráncami však má veľa otáznikov, relatívne veľa slabých miest a nesie v sebe potenciál rozobrať Washingtonu sieť jeho doterajších, často kľúčových spojenectiev na Blízkom východe.
Jadrový faktor
Naviac sa o nej hovorí v čase, keď sa Západ snaží s Iránom dohodnúť na tom, ako bude vyzerať jeho jadrový program.
Kým doteraz bol Irán pod silným tlakom dohodnúť sa, iracká kríza mu núka šancu zvýšiť svoju cenu a zlepšiť si vyjednávacie pozície. To všetko smeruje k otázke, či by spolupráca s Iránom nebola pre Washington pridrahá.
Záujmy oboch krajín sa zhodujú v jednom: treba zastaviť militantov z Islamského štátu v Iraku a Sýrii (ISIS). Dôvody sú však rôzne.
Irán si chce zachovať vplyv v Iraku cez jeho prevažne šiitské vedenie a ISIS vníma ako hrozbu. Iránsky prezident Hasan Ruhání hovorí, že chce brániť iracké sväté moslimské miesta pred teroristami.
Američanom ide najmä o stabilitu v krajine a tú ISIS narúša, ale na rozdiel od Iránu nemá potrebu podporovať vládu Núrího Málikího za každú cenu.
Skôr naopak, vyzýva ho na hlboké zmeny a zapojenie sunnitov a Kurdov do verejného života, čo by sa Iránu nemuselo pozdávať.
Ako za Stalina
Išlo by teda skôr o krátkodobé spojenectvo s dlhodobými dôsledkami.
Americký senátor Lindsey Graham v televíznom programe Face the Nation prirovnal prípadnú spoluprácu s Iránom k spojenectvu so Stalinom za druhej svetovej vojny.
„Prečo sme krátkodobo spolupracovali so Stalinom? Lebo sa nám nezdal taký zlý ako Hitler,“ vyhlásil Graham.
Ľudia z Obamovej administratívy vrátane ministra obrany Chucka Hagela zase upozorňujú, že Washington už s Teheránom spolupracoval proti Talibanu.
Návrat Britov
Do Iránu sa navyše vracia aj Veľká Británia, ktorá rozhodla, že po troch rokoch od napadnutia ich veľvyslanectva nahnevanými Iráncami znovu otvorí v Teheráne svoju ambasádu.
„Súčasné udalosti nám ukazujú, že nemôžeme ignorovať Irán,“ povedala pre New York Times analytička Ellie Geranmayeh.
Súčasný Irán je po nástupe nového prezidenta Ruháního podľa nej oveľa menším rizikom pre Britániu ako súčasný Irak alebo Sýria.
Islamistov z ISIS označil za reálnu hrozbu a domácich džihádistov za najväčšie rizikov pre krajinu aj britský premiér David Cameron.
Spolupráca so šiitským Iránom v Iraku má však potenciál rozhnevať tradičných sunnitských spojencov Západu na Blízkom východe, ako aj Izrael, ktorý Irán vníma ako hrozbu svojej existencie.
„Partnerstvo s Iránom by zásadne zmenilo situáciu na Blízkom východe a narušilo rovnováhu síl,“ povedal pre AP Robert Satloff z Washingtonského inštitútu pre blízkovýchodnú politiku.
