- tisícky ruských vojakov pri hraniciach si všimol aj šéf NATO
- z východu hlásia ťažké boje, rebeli priznávajú veľké straty
- šéfom ukrajinskej diplomacie sa oficiálne stal Pavol Klimkin
- OBSE nadviazala kontakt so zadržiavanými pozorovateľmi
KYJEV, PRAHA. Rusko možno pripravuje „mierovú inváziu“ na východnú Ukrajinu.
Informoval o tom ruský denník RBK-Daily s odvolaním sa na zdroje z vojenských kruhov. No nemala by sa opakovať situácia z Krymu, keď bolo výsledkom pripojenie časti územia cudzieho štátu k Ruskej federácii.
Operácia by mala podľa špekulácií ruských médií rozdeliť obe znepriatelené strany - teda ukrajinské vládne jednotky a separatistov tak, aby sa zastavila paľba a boje medzi civilistami.
Podobnú taktiku Moskva použila v Abcházsku aj v Južnom Osetsku, dvoch gruzínskych separatistických regiónoch, ktoré takto s pomocou ruských tankov nakoniec vyhlásili nezávislosť od Tbilisi, ale fakticky sa stali súčasťou ruského impéria.
Podľa ruského vojenského komentátora Alexandra Golca Kremeľ môže argumentovať tým, že ukrajinský prezident nie je schopný viesť rokovania s vodcami separatistov a jeho sľub ukončiť boje počas niekoľkých dní zostáva nesplnený.
Piatkový mierový plán
Ukrajinský líder Petro Porošenko vo štvrtok opäť sľúbil, že mierový plán zložený zo 14 politických krokov zverejní v piatok.
Pozdĺž východnej hranice Ruska s Ukrajinou sa skutočne opäť začínajú koncentrovať ruskí vojaci i technika.
Prítomnosť ruskej armády bezprostredne pri ukrajinských hraniciach zaznamenalo aj NATO.
Podľa generálneho tajomníka aliancie Andersa Fogha Rasmussena ide o krok späť v medzinárodných vzťahoch, a to môže mať strategické dôsledky. Počet ruských vojakov odhaduje na tisíce.
Moskva dala cez vyhlásenia ministra obrany Sergeja Šojgu najavo, že idea priamej vojenskej intervencie na Ukrajine pod zámienkou obrany práv a života etnických Rusov nebola zavrhnutá.
Presun armádnych jednotiek na ukrajinskú hranicu Šojgu zdôvodnil bezpečnostnými aspektmi.
Krvavý východ krajiny
Medzitým z východnej Ukrajiny opäť hlásia ťažké boje. Separatisti z Doneckej oblasti na sociálnych sieťach opisujú útok ukrajinských tankov na dedinu Jampol.
Do bojov bolo nasadené údajne aj letectvo. Rebeli hlásia značné straty, Kyjev hovorí o stovkách zabitých ozbrojencov. Povstalcom sa zase vraj podarilo zapáliť jeden ukrajinský tank a tri obrnené transportéry.
Ukrajinská strana je teraz viac než lokálnymi bojmi znepokojená koncentráciou ruských vojsk niekoľko kilometrov za hranicami.
Kyjev preto podľa Rady národnej bezpečnosti a obrany sťahuje k hraniciam 7. a 76. leteckú divíziu, 19. motostreleckú divíziu a 56. útočnú brigádu výsadkárskych vojsk.
Takzvaný minister obrany neuznanej Doneckej ľudovej republiky Igor Strelkov už dlho žiada o pomoc ruskú armádu.
Zrejme aj preto v Donecku rozmiestnil tento ruský dôstojník bilbordy, na ktorých je vyobrazený s použitím grafiky pripomínajúcej nacistické a fašistické symboly.
Nový šéf diplomacie
Ukrajinský parlament vo štvrtok do funkcie ministra zahraničných vecí schválil Pavla Klimkina.
V Moskve vyštudovaný fyzik Klimkin (47) pracuje v diplomacii viac ako 20 rokov a v roku 2012 bol vymenovaný za ukrajinského veľvyslanca v Nemecku.
Ako zástanca európskej integrácie zohral Klimkin kľúčovú úlohu v rokovaniach Ukrajiny o asociačnej dohode a zmluve o voľnom obchode s Európskou úniou, ktorú by Ukrajina mala podpísať 27. júna. Termín už podľa agetúry Reuters potvrdil aj Porošenko.
Súčasťou dohody je aj zavedenie voľnej ekonomickej zóny. Politickú časť podpísal premiér Arsenij Jaceňuk ešte v marci.
Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) medzitým potvrdila, že opäť nadviazala kontakt s pozorovateľmi zadržiavanými už tri týždne na východe Ukrajiny.
"Sú v poriadku a nie sú zranení," cituje slová hovorcu misie OBSE v Kyjeve Michaela Bociurkiva agentúra DPA.