TEL AVIV. Americký prezident Barack Obama nebude žiadať Kongres o schválenie akcie v Iraku. Vyplynulo to z jeho stretnutia s lídrami Kongresu.
Irak už Washington oficiálne požiadal o letecké útoky na sunnitských rebelov z Islamského štátu Iraku a Sýrie (ISIS).
Môže rozhodnúť sám
Požiadavka irackej vlády prezidentovi umožňuje rozhodnúť o prípadnej akcii samostatne. Kongresmanom svoje rozhodnutie len oznámi.
Obama minulé leto stiahol svoje plány na vojenský zásah v Sýrii aj pre to, že si nebol istý, či ho podporí aj Kongres.
Administratíva prezidenta ale nateraz preferuje skôr politické riešenie a tlačí irackého premiéra Núrího Malíkiho, aby vytvoril vládu národnej jednoty.
Tá by mala zabrániť prehlbovaniu rozporov medzi irackými náboženskými skupinami a posilnila postavenie sunnitov, ktorí sympatizujú s ISIS, lebo v nej vidia ochrankyňu svojich záujmov.
Nový premiér?
V USA však na oboch stranách politickej scény počuť aj hlasy, že iracký premiér by mal odstúpiť, lebo jeho doterajšie kroky nie sú zárukou, že sa mu podarí krajinu skonsolidovať.
Spojené štáty medzitým už podľa Fox News vyslali do irackého vzdušného priestoru stíhačky typu F-18.
Prieskumná misia je riadená z lietadlovej lode USS George HW Bush, ktorá kotví v Perzskom zálive.
Americký predstaviteľ pre Fox News naznačil, že vyslanie bojových stíhačiek má mať predovšetkým odstrašujúci účinok.
Podľa tureckého premiéra Recepa Tayyipa Erdogana by letecké útoky mohli mať za následok veľký počet civilných obetí.
"Amerika so svojím súčasným postojom a vyhláseniami, ktoré urobila, nehodnotí takéto útoky pozitívne," povedal podľa Reuters Erdogan.
Francúzsky prezident Francois Hollande medzitým zvolal mimoriadne zasadnutie, na ktorom diskutovali o prípadných vojenských možnostiach v Iraku a Sýrii.
V rámci krátkeho prímeria medzi armádou a militantmi prepustili vo štvrtok zvyšných 250 až 300 pracovníkov rafinérie v Bajdží.
V rafinérii pôvodne pracovalo takmer 16-tisíc ľudí a sto zahraničných expertov, z ktorých väčšina prevádzku opustila v utorok, keď ju vláda v očakávaní útoku militantov zatvorila.
Na dne popularity
Iracká kríza prišla v čase, keď prieskumy hovoria, že Američania sú nespokojní so zahraničnou politikou prezidenta Obamu, ktorý svoje prvé volebné obdobie vyhral aj pre prísľub, že v tejto oblasti bude iný ako jeho predchodca.
Prieskum NBC a Wall Street Journal ukazuje, že Obamovu zahraničnú politiku schvaľuje 37 percent Američanov, čo je najmenej v jeho prezidentskej kariére.
Prieskum ešte neodrážal dopady momentálnej situácie v Iraku, ale zrejme ho ovplyvnilo prezidentovo počínanie v ukrajinskej kríze, zlé zaobchádzanie s veteránmi, výmena zajatého amerického vojaka za členov Talibanu či to, ako zvládol krízu v líbyjskom Benghází, kde pri útoku prišiel o život americký veľvyslanec a ďalší Američania.
Obama sa aj preto snaží situáciu v Iraku riešiť tak, že do rozhodnutí a akcií tlačí hlavne domácu politickú scénu.
