Viac ako jej kvalitu si filatelisti cenia príbeh červenej jednocentovky z Guyany. Je najdrahšou známkou na svete.
Agentúrnu správu sme nahradili autorským textom.
NEW YORK CITY, BRATISLAVA. Britské kolónie boli v osemnástom storočí závislé od dovozu poštových známok. Keď v roku 1856 meškala zásielka do vtedajšej Britskej Guyany, dal jej poštmajster vyrobiť dočasnú zásobu. Vznikli tak štvorcentové modrá a karmínová a jednocentová karmínová.
Práve z poslednej z nich ostal už iba jeden kus. V utorok ho cez telefón v aukčnej sieni Sotheby's vydražil neznámy kupec za deväť a pol milióna dolárov.
Stala sa tak najdrahšou poštovou známkou v histórii a zároveň najdrahšou vecou na svete v závislosti od veľkosti a váhy. Aukcia sa skončila už po dvoch minútach.
Mona Lisa známok
„Jej kvalita je mizerná, ale cenu a popularitu okrem vzácnosti určuje hlavne príbeh,“ vysvetľuje niekdajší predseda Zväzu slovenských filatelistov, poslanec Peter Osuský, ktorého výsledná cena neprekvapila.
Známka je taká vzácna, že chýba aj v zbierke anglickej kráľovskej rodiny, ktorá vlastní väčšinu unikátov zo svojich dávnych kolónií. Bývalý kurátor známok Britskej knižnice David Beech prirovnal podľa agentúry jej povesť k obrazu Mony Lisy.
Objavil ju v roku 1873 dvanásťročný škótsky chlapec Vernon Vaughan, ktorý v bývalej kolónii žil a prezeral listy po svojom strýkovi. Zaradil ju do svojej kolekcie, ale nakoniec predal inému zberateľovi.
Neskôr sa v roku 1878 dostala až do Británie, kde ju kúpil najznámejší zberateľ známok, francúzsky gróf Filip de la Renotiere von Ferrari. Vo filatelistických kruhoch je jeho zbierka považovaná za najkomplexnejšiu a najvzácnejšiu v histórii.
Po jeho smrti v roku 1917 ju získalo poštové múzeum v Berlíne. Francúzi si ju však privlastnili ako súčasť povojnových reparácií.V roku 1922 predali guyanskú červenú jednocentovku textilnému magnátovi Arthurovi Hindovi za vtedy rekordných 35-tisíc dolárov.
Viacnásobná rekordérka
Dvakrát ešte prekonala vlastný rekord, kým sa za necelý milión dolárov dostala k poslednému majiteľovi Johnovi du Pontovi.
Dedič rodinného bohatstva zomrel pred štyrmi rokmi vo väzení, kde sedel za vraždu amerického zápasníka Davida Schultza.
Jeho pozostalí sa známku rozhodli predať a stala sa tak štvrtýkrát najdrahšou na svete. „Túto cenu môže prekonať iba ona samotná, ak sa niekedy znova dostane na predaj,“ povedal podpredseda Sotheby's David Redden.
Doteraz držala filatelistický primát takzvaná treskillingská žltá. Trojšilingová švédska známka z roku 1855 je jediným známym exemplárom vytlačeným na papieri nesprávnej farby.
V roku 1996 sa predala za 2,2 milióna dolárov. Odvtedy zmenila majiteľov už dvakrát, ale kúpna cena nebola zverejnená.
Medzi najvzácnejšie filatelistické klenoty patria aj modrý a červený maurícius v hodnote dvoch pencí a jednej penny z roku 1847. Ide o prvé poštové známky britského impéria vyrobené mimo Veľkej Británie. Najznámejší exemplár sa nazýva bordeaux cover, obálka, na ktorej sú nalepené známky oboch farieb.
Za zelenú štvorku ponúkali milión
Najcennejšou československou známkou je pretlačená rakúska.
BRATISLAVA. Československou známkou najväčšej hodnoty je známka zo žilkovaného papiera, aký sa využíval pri bankovkách.
Štvorkorunový široký formát je olivovo zelenej farby a ozdobou jej secesného štýlu je rakúsky orol. Pretlačovú pečať má však opačne a je jediná svojho druhu na svete.
Vo februári roku 1919 totiž vypršala platnosť rakúskych a uhorských známok na československom území. Tie boli zozbierané a trojriadkovo pretlačené nápisom „Pošta Československá 1919“ v pražskej Hasseho tlačiarni.
Jediný známy exemplár vlastní český zberateľ Ludvík Pytlíček, ktorý pre ČTK povedal, že odolal ponuke milión dolárov. Trvá na tom, že známka musí zostať v Česku.
Bývalý predseda Zväzu slovenských filatelistov Peter Osuský to považuje za špekulatívny krok. „Mali sme už vtedy známky Alfonsa Muchu z roku 1918. Neexistovala akútna potreba poštového použitia pretlačených rakúskych,“ povedal pre SME. Pretlačené známky predával iba hlavný poštový úrad v Prahe.
Tých s najnižšími hodnotami býval väčšinou prebytok a k ich základnej cene sa pripočítala prirážka, niekedy až sto percent.
Naopak, známky s vysokou nominálnou hodnotou boli zriedkavé. „Ten, kto si takú známku chcel kúpiť, bol často nútený si k nej prikúpiť napríklad päťdesiat kusov s menšou hodnotou,“ vysvetľuje Osuský.
Záujem o sériu týchto známok bol akoby umelo vytvorený pre filatelistické kruhy. Pre opletačky pri ich kúpe bolo reálne poštové využitie úplne minimálne.
