MADRID, BRATISLAVA. Vo štvrtok odovzdá španielsky kráľ Juan Carlos I. trón svojmu synovi Felipemu, princovi z Astúrie. Ten prijme kráľovské meno Felipe VI. (Filip VI.).
„Je pripravený začať novú éru nádeje, ktorá spája skúsenosti a ráz novej generácie,“ obhajuje nástup svojho syna odchádzajúci monarcha Juan Carlos, ktorého popularita po 39-ročnej ére začala po viacerých škandáloch upadať.
Naopak Felipe je v Španielsku veľmi obľúbený. Decembrový prieskum denníka El Mundo ukázal, že ho v dobrom vnímajú dve tretiny ľudí v porovnaní so 41-percentnou podporou Juana Carlosa.
Ukázalo sa, že nástupca trónu vyviazol s čistým štítom z korupčných škandálov, ktoré poškodili imidž španielskej monarchie. Felipeho úlohou bude teda zabezpečiť jej transparentnosť a získať späť dôveru ľudí.
„Chcem prispôsobiť túto inštitúciu časom, v ktorých žijeme, a prepojiť naše historické tradície s pokrokovým duchom budúcnosti,“ sľúbil v Barcelone v roku 2011.
Práve udržanie si katalánskej metropoly pod španielskou vlajkou napriek odštiepeneckým snahám bohatého regiónu na severe bude aj jeho výzvou.
Celoživotná príprava
- Felipe Juan Pablo Alfonso de Todos los Santos de Borbón y Grecia sa narodil 30. januára 1968 v Madride,
- kráľom sa oficiálne stane v stredu o polnoci po oficiálnej abdikácii jeho otca,
- je členom španielskeho jachtárskeho olympijského tímu z roku 1992.
Felipe v poslednom čase preberal kvôli otcovmu zdravotnému stavu čoraz viac povinností hlavy štátu.
Od roku 1996 reprezentuje Španielsko na inauguráciách prezidentov Latinskej Ameriky a od roku 2010 predsedá stretnutiam španielskych ozbrojených síl.
Už pred troma rokmi podľa BBC vykonal 253 kráľovských úkonov, viac ako samotný kráľ.
„Jeho jediným cieľom je slúžiť Španielsku. Je v ňom hlboko ukotvené, že musí byť hlavným služobníkom svojej krajiny,“ povedala o ňom nekriticky jeho matka, kráľovná Sofia.
Sám priznáva, že celý jeho život smeroval k tomu, aby bol typom štátneho úradníka, ktorý bude pripravený pomôcť každú hodinu každého dňa v roku.
Zaúčať do úradu sa začal už účasťou na otcovej korunovácii v roku 1975, ktorá bola súčasťou prechodu k demokratizácii krajiny po smrti diktátora Franca.