PARÍŽ, TEL AVIV. Mnohé obrazy visiace vo francúzskych galériách nie sú ich majetkom. Pochádzajú od židovských rodín, ktorým ich zhabali nacisti.
Keď sa po vojne obrazy vrátili do Francúzska, ich pôvodných majiteľov či ich dedičov už často nehľadali. Teraz sa to Francúzi snažia napraviť.
Podľa kritikov, ktorých cituje Washington Post, to však nerobia dostatočne rýchlo ani efektívne.
Keď minulý rok našli v súkromnom byte dnes už zosnulého mníchovského zberateľa Cornelia Gurlitta obrazy, ktoré kunsthistorici považovali za stratené a ktoré v mnohých prípadoch pochádzali od židovských zberateľov, vynorili sa otázky o spravodlivosti a mlčaní v istých kruhoch.
Zasiahlo to aj Francúzsko, ktoré sa rozhodlo po rokoch aktívne vyhľadávať potenciálnych majiteľov obrazov a nečakať, kým sa niekto o svoj majetok prihlási. Výsledky sú však problematické.
"Riaditelia múzeí aj kuratóri si myslia, že ich zbierky sú len ich a neželajú si byť vyrušovaní," povedal Washington Post Daniel Lewis z Komisie pre ulúpené umenie, ktorá zastupuje dedičov ulúpeného majektu.
Hoci po vojne sa umelecké diela vracali, od roku 1951 sa vrátili len štyri percentá zo zbierky obrazov bez majiteľov.
Pred 15 mesiacmi Francúzi spustili komisiu, ktorá našla asi dvadsať obrazov, ale stále nevie nájsť ich majiteľov.
To podľa kritikov ukazuje na zlyhania systému aj neochotu riaditeľov múzeí vysporiadať sa s minulosťou. Obávajú sa, že rodiny predajú obrazy súkromným zberateľom a múzeá prídu o vzácne exponáty.
