Usmial sa, keď sme sa snažili zorganizovať rozhovor tak, aby stihol obed. MUSTAFA DŽEMILEV, duchovný a politický vodca krymských Tatárov, kedysi nejedol desať mesiacov. Dobrovoľne. Zaviedli mu do žalúdka sondu a násilím ho kŕmili. Aby nezomrel. Hoci ho sovietsky režim nenávidel, jeho smrť si dovoliť nemohol. Teraz cestuje po Európe a zbiera ceny. Medzinárodný rešpekt je vykúpený - Džemilev je druhýkrát v živote vyhnaný zo svojej vlasti, polostrova Krym.
Krátko pred referendom, v ktorom sa obyvatelia Krymu vyslovili k otázke odtrhnutiu polostrova od Ukrajiny, ste hovorili s ruským prezidentom Putinom. Čo ste si povedali?
„Povedal som mu, že nás je oveľa menej než Rusov, takže nemôžeme bojovať. Ale že svoju povinnosť budeme plniť inou cestou ... bez zbraní. Anexiu nikdy neprijmeme.“
Nemajú vám Ukrajinci za zlé, že ste sa ruskej agresii nepostavili?
„Bože môj. Čo od nás čakáte. Veď my tvoríme len 12 percent obyvateľstva Krymu. Rusov je 54 percent, Ukrajincov 26. Po anexii sme v ukrajinskom parlamente, ktorého som členom, posudzovali našu obranyschopnosť.
Bol som v šoku z toho, čo sa pomaly odkrývalo. Ukrajinská armáda vlastne neexistovala. Krajina so 45 miliónmi občanov má armádu s počtom 41-tisíc osôb, ale z toho je len šesťtisíc schopných skutočného boja.
Vojenská technika bola v žalostnom stave. Predstavte si, že z obrnených transportérov niekto vybral batérie!“
Kto?
„Väčšinou to proste bolo rozkradnuté, rozpredané... Ale niečo bolo, myslím, aj premyslené. Všimnite si, že po víťazstve na majdane naša vrchnosť - minister obrany, minister vnútra, náčelník bezpečnostnej služby, generálny prokurátor ako jeden muž odišla do Ruska.
Je to symbolické, ale je to aj akýsi dôkazný materiál - títo ľudia pracovali už predtým pre Rusko. A výsledok. Keď Rusi začali obsadzovať Krym, vo vojenských posádkach na území polostrova prakticky nikto nekládol žiadny odpor.
Najčastejšie sa hneď vzdali a nad kasárňami zaviala ruská zástava. Na polostrove bolo 14-tisíc príslušníkov ukrajinskej armády, ktorí odovzdali bez jediného výstrelu všetko protivníkovi. To bolo veľké sklamanie. A Tatári, ktorí nemajú žiadne zbrane, nemohli vziať tyče a ísť na Rusov. To by znamenalo totálne zničenie nášho národa.“
Sú pôvodní obyvatelia Krymu jednotní? Neboli aj medzi krymskými Tatármi takí, ktorí si bežali po ruský pas alebo funkciu... ?
