KIRKÚK, BRATISLAVA. Irak sa neštiepi len medzi šiítov (vláda) a radikálnych sunnitov (islamisti). Chaos sa snažia využiť aj Kurdi a posilniť si svoju autonómiu. Možno až k nezávislosti.
Iracký Kurdistan, teda autonómny región na severe Iraku, má už dlhšie problémové vzťahy s centrálnou vládou v Bagdade.
Hnev vyvolali Kurdi, keď začali vyvážať a predávať ropu zo svojho územia do zahraničia.
Šiítsky premiér Malíkí Irak rozdeľuje, pre sunnitov veľa neurobilČítajte
Ropa do Turecka
Kurdi postavili ropovod do tureckého prístavu Ceyhan. Koncom mája ním začala prúdiť prvá ropa, podľa časopisu Forbes už naložili dva milióny barelov ropy na tankery a chcú ju predať.
Podľa ústavy môže ropu predávať iba iracká vláda a zisky z nej idú do centrálneho rozpočtu, odkiaľ ich prerozdeľujú do regiónov.
Bagdad hrozí Ankare, že ju bude žalovať, že sa podieľa na pašovaní ropy, rovnako aj každý, kto ju od Kurdov prijme.
Kurdskej autonómnej oblasti už pozastavili peniaze z rozpočtu. Kurdi sa s Bagdadom sporia aj o časť územia okolo mesta Kirkúk.
Vo štvrtok ho kurdské milície pešmerga obsadili, keď ho opustili jednotky irackej armády.
Kurdi ho označujú za svoj Jeruzalem, keď ho v roku 2003 oslobodili od armády Saddáma Husajna, miestni obyvatelia ich vítali ako osloboditeľov. Mesto je síce chudobné, ale naokolo sú rozsiahle ropné polia.
Irán poslal do boja proti povstalcom v Iraku svojich elitných vojakovČítajte
Tí, čo čelia smrti
„Budeme Kirkúk brániť do poslednej kvapky krvi,“ povedal podľa Financial Times Džáfar Mustafa, de facto minister obrany regionálnej kurdskej vlády.
Kurdi majú svoje lokálne milície pešmerga, čo v preklade znamená „tí, čo čelia smrti“. Celkovo ich tvorí 190-tisíc vojakov, na porovnanie samotná iracká armáda sa skladá z 250-tisíc vojakov.
Do boja s islamistami sa veľmi nezapájajú.
„Vo väčšine miest my neobťažujeme ich a oni nás,“ povedal pre Washington Post veliteľ pešmergy generál Zibári.
Kurdi naznačujú, že vylúčené pre nich nie je ani referendum o nezávislosti, ktoré by takmer určite prešlo.
