BAGDAD, BRATISLAVA. Irán a Spojené štáty sa v geopolitických otázkach zhodnú málokedy. Podpora irackého premiéra Nurího Malíkího je jednou z nich, no v samotnom Iraku je to už iné.
„Ako môžu Spojené štáty pomáhať Malíkímu, keď práve Malíkí je problém?“ pýta sa v titulku komentára pre Washington Post odborník na Blízky východ Marc Lynch.
Sú silnejší než al-Káida, obsadzujú IrakČítajte
Zbavil sa generálov
Malíkí nie je zjednotiteľom, akého krajina po vláde diktátora Saddáma Husajna potrebovala. Dovtedy vládli sunniti, ktorí tvoria len tretinu obyvateľov.
Keď si svojich vládcov vyberali ľudia, vybrali si šiítu Malíkího a ten začal s odplatou.
Neurobil veľa preto, aby sa zapáčil sunnitom, obviňoval ich, že chcú obnoviť diktatúru.
Sunnitskí generáli vraj plánovali prevrat, a preto sa ich postupne zbavoval. Nahradil ich šiítmi, ktorí nemuseli byť schopní, ale hlavne lojálni.
„Myslím si, že Malíkí nikdy nemal energiu ani zámer zjednotiť Irak. Už na začiatku to bola zlá voľba,“ tvrdí americký odborník na Irak Derek Harvey.
Irán poslal do boja proti povstalcom v Iraku svojich elitných vojakovČítajte
Pochybný mandát
Malíkí hovorí, že má podporu z volieb, no nie je to celkom tak.
V roku 2010 nevyhral voľby, výsledky neuznal a nakoniec po vyjednávaní, v ktorom ho podporili Irán i Američania, koalíciu vytvoril. V apríli tohto roku už voľby vyhral, no sunniti ich ignorovali.
Výsledkom Malíkího politiky je, že premiér stratil dôveru armády aj národa, píše komentátor Washinton Post David Ignatius.
Zmeny v armáde prirovnal k čistkám, ktoré pred druhou svetovou vojnou vykonal Stalin. Tie vtedy urýchlili postup nacistov, v súčasnosti sú tromfom pre islamistov z ISIS.
