TEL AVIV. Iracký premiér Núri Malíkí požiadal tajne minulý mesiac Američanov o pomoc pri leteckých útokoch na islamských militantov.
Obamova administratíva to odmietla s tým, že vojna v Iraku sa pre ňu skončila v roku 2011, keď z krajiny odišli americkí vojaci. Napísal o tom denník New York Times.
Američania sa neangažujú, ISIS rýchlo postupuje
- ISIS obsadzuje mestá v Sýrii a Iraku. Na ich území presadzuje prísne právo šaría.
- V Sýrii bojoval proti vláde aj proti islamistom z frontu an-Nusrá.
- V minulosti sa hlásil k alKáide, tá sa od neho dištancuje.
Zdá sa, že Američania sa nemienia príliš angažovať ani teraz, keď organizácia Islamský štát v Iraku a Sýrii (ISIS) rýchlo postupuje pri obsadzovaní častí Iraku a naráža pri tom na takmer nulový odpor irackej armády.
ISIS ovláda Mósul a vraj čiastočne aj priľahlú ropnú rafinériu, rodisko Saddáma Husajna Tikrít a postupuje smerom k hlavnému mestu Bagdad.
K rebelom z ISIS sa pridávajú irackí sunniti nespokojní so svojim postavením za vlády šiítskeho premiéra Malíkího, ktorý urobil len málo pre to, aby ich integroval do politického života v krajine.
Malíkí hovorí o sprisahaní v armáde a chystá sa trestať irackých vojakov, čo odmietli bojovať s militantmi. Svedkovia opisovali, že vojaci sa rebelom vzdávajú bez boja, vyzliekajú uniformy a utekajú.
"Stierajú" hranice medzi Sýriou a Irakom
Hladký postup ISIS vyzerá šokujúco, ale analytici ho čiastočne predvídali. ISIS si budovala pozície mesiace a to v Iraku ako aj v Sýrii.
Bývalý vyjednávač OSN pre Sýriu Lachdar Brahímí New York Times povedal, že keď bol v decembri minulého roka v Bagdade pochopil, že na sto operácií, ktoré urobí ISIS v Sýrii, urobí tisíc v Iraku.
Na internete sa už objavili zábery, kde rebeli buldozérmi "stierajú" hranice medzi Sýriou a Irakom, ktoré považujú za umelé a za výsledok rozhodnutia mocností z čias prvej svetovej vojny.
Američania, ktorí odmietli Malíkímu pomoc s leteckými útokmi a tlačili ho k politickým ústupkom smerom k sunnitom, uznávajú, že iracká armáda napriek finančnej aj personálnej pomoci, zrejme nie je sama schopná rebelov zastaviť.
"Vojenská pomoc by mohla mať pozitívny efekt, ale len vtedy ak by Malíkí zmenil svoje správanie sa. Musel by spolupracovať so sunnitmi, obmedziť svoje právomoci a reformovať armádu tak, aby bola profesionálna a kompetentná," myslí si analytik Brookingsovho inštitútu Kenneth M. Pollack.
Biely dom zvažuje, ako posilniť iracké bezpečnostné sily v reakcii na obsadenie veľkých častí severu krajiny ozbrojencami z islamistickej skupiny bez potreby bombardovania.
