BERLÍN, BRATISLAVA. Nemecký prezident má právo vyjadrovať sa kriticky na adresu krajnej pravice.
Rozhodol o tom v utorok Ústavný súd, keď konštatoval, že Joachim Gauck mohol v auguste minulého roka označiť prívržencov neonacistickej Národnodemokratickej strany Nemecka (NPD) za šialencov.
Gauck takto reagoval na protest NPD pred ubytovňami azylantov v Berlíne.
Stanoviť hranice
NPD
Národnodemokratická strana Nemecka vznikla v roku 1964 a je najstaršou aktívnou krajne pravicovou stranou v Nemecku,
prvé úspechy mala 60. rokoch minulého storočia, keď získala na jedno volebné obdobie poslanecké mandáty v siedmich krajinských parlamentoch, v Bádensku-Würtembersku získala v roku 1968 takmer 10 percent,
po znovuzjednotení Nemecka oslovila úspešne voličov bývalej NDR, v Sasku v roku 2004 získala 9,2 percenta a v Meklenbursku-Pomoransku v roku 2006 dostala 7,3 percenta
v minuloročných celonemeckých voľbách ju volilo len niečo vyše jedného percenta voličov, vo voľbách do Európskeho parlamentu získala jeden mandát
„Potrebujeme občanov, ktorí pôjdu do ulíc a týmto šialencom stanovia hranice,“ povedal vtedy Gauck.
Keďže to nemecký prezident povedal v čase predvolebnej kampane, neonacisti ho zažalovali na ústavný súd, že ich stranu pred voľbami poškodil, keď sa nesprával nadstranícky.
Súd teraz skonštatoval, že spolkový prezident nemusí byť pri hodnotení politických strán neutrálny.
Podľa súdu síce označenie šialenci môže byť vnímané hanlivo, ale vo vyjadrení prezidenta označuje „ľudí, ktorí nepochopili dejiny a vyznávajú pravicovo radikálne – nacionalistické a nedemokratické – presvedčenie.“
Gauck postoj súdu privítal. „Spolkový prezident je vďačný za postoj spolkového ústavného súdu,“ povedal podľa agentúry DPA štátny tajomník David Gill po telefonáte s Gauckom.
NPD naopak označila rozsudok za „komický“. Podľa nej dovoľuje prezidentovi kastovať voličov.
Zakázať ich nevedia
Neonacisti z NPD sa označujú za jedinú skutočnú opozíciu, Spolkový súd na ochranu ústavy však stranu charakterizuje ako extrémistickú, rasistickú a protiústavnú.
Pokus štátu zakázať ju v roku 2003 nevyšiel.
Vyšlo totiž najavo, že nemecká spravodajská služba dostala do vedenia strany svojich informátorov. Súdne konanie zastavili, pretože sa nedalo určiť, nakoľko práve oni ovplyvnili stranícke štruktúry.
