Keď z francúzskeho rozhlasu zazneli verše Paula Verlaina, bolo jasné, že sa začína jedna z najväčších operácií druhej svetovej vojny – vylodenie Spojencov v nacistami okupovanej Normandii.
„Už dva dni pred operáciou boli všetky lietadlá namaľované čiernymi a bielymi pruhmi, aby boli rozoznateľné. Invázia sa začala o 6. hodine ráno, 6. dňa, 6. mesiaca roku Pána 1944 a s ňou nastal aj začiatok nemeckého konca,“ cituje český historik Ladislav Kudrna autentické záznamy z kroniky 313. leteckej perute.
„Rozhodujúci obrat tejto najničivejšej vojny sa odohral už o rok skôr – na sovietsko-nemeckom fronte v roku 1943,“ vysvetľuje historik Peter Šumichrast z Vojenského historického ústavu. Vytvorenie druhého frontu v západnej Európe však podľa neho pomohlo koniec druhej svetovej vojny výrazne urýchliť.
„Operácia Overlord bola veľmi dôležitou vojenskou operáciou – spojenecké pozemné sily sa však prebojovali na územie okupovaného Francúzska a začali oslobodzovanie západnej Európy,“ dodáva Šumichrast.
Úspešné predpoklady na vylodenie Spojencov mali už v prvej fáze zabezpečiť letci, ktorí mali ostreľovať nepriateľské nemecké plavidlá, ale aj výsadkári, ktorí mali na starosti sabotáže strategických cieľov.
Operácia Overlord. FOTO SITA/AP, TASR/AP
Úspech bol v prekvapení
To, že úspech spojeneckej invázie v Normandii bol taký masívny, malo podľa českého vojenského historika Jiřího Rajlicha dve hlavné príčiny.
„V prvom rade to bol fakt, že k svojmu vylodeniu Spojenci nezvolili zdanlivo najvýhodnejšie miesto, teda pobrežie Calaiskej úžiny, kde bola rozmiestnená polovica nemeckých síl. Voľba padla na vzdialenejšie ploché pláže Seinskej zátoky v Normandii, medzi polostrovom Cotentin a mestom Caen, kde nemecké velenie nepovažovalo inváziu za veľmi pravdepodobnú,“ hovorí.
K dokonalému popleteniu a oklamaniu Nemcov podľa neho prispela aj rozsiahla dezinformačná kampaň Spojencov, ktorá predchádzala celej akcii.
„Táto kalkulácia im vyšla dokonale, dokonca ešte aj niekoľko dní po začiatku invázie sa Hitler domnieval, že ide len o manéver na odpútanie pozornosti, a preto tam nedovolil presunúť svoje vojenské sily, išlo najmä o tanky,“ hovorí Rajlich, podľa ktorého to prispelo práve k tomu, aby sa Spojenci na pobreží Normandie udržali a neboli vrhnutí naspäť do mora.
Druhým žolíkom bola nadvláda letectva nad spojeneckým priestorom.
„Nielenže účinne chránilo invázne jednotky, ale ničilo nemecké jednotky a tiež komunikácie, odkiaľ mohli nemecké jednotky preniknúť k vyloďovaciemu priestoru. Čísla hovoria najjasnejšie. Zatiaľ čo nemecké bojové letectvo dokázalo v deň D reagovať iba 319 vzletmi, spojenecké expedičné letectvo ich onoho historického dňa podniklo okolo 14-tisíc,“ uvádza Jiří Rajlich.
Začiatok nemeckého konca. FOTO SITA/AP, TASR/AP
Aj Slováci a Česi
Práve na strane spojeneckého letectva sa priamo 6. júna 1944 zúčastnili aj Česi a Slováci, v britských kráľovských perutiach ich slúžilo v tom čase približne 1500. „Na podpore invázie sa zúčastnili prakticky všetci, ktorí boli organizovaní v štyroch perutiach,“ hovorí Rajlich.
Najlepším československým letcom nad Normandiou bol Slovák Otto Smik. „V operácii Overlord má evidovaný zostrel 2 a pol lietadla, zostrelil tiež tri bezpilotné strely a za svoje mimoriadne výkony bol 11. júla 1944 povýšený do hodnosti kapitána a veliteľa letky 312. perute, 13. novembra sa stal majorom a veliteľom 127. stíhacej perute,“ hovorí český historik Ladislav Kudrna.
To, či mohli byť Slováci, alebo Česi priamo 6. júna aj medzi vojakmi, ktorí sa vylodili v Normandii, dnes historici presne určiť nedokážu. „Takýmito informáciami nedisponujeme. Berúc do úvahy veľký počet našich rodákov, ktorí sa pred prvou svetovou vojnou alebo počas nej vysťahovali zo Slovenska do Spojených štátov, bolo by pravdepodobne možné nájsť nejakých Slovákov aj vo výsadkových člnoch smerujúcich k francúzskemu pobrežiu či medzi výsadkármi – príslušníkmi 82. a 101. výsadkovej divízie americkej armády,“ hovorí Šumichrast.
Zaujímavé sú aj prípady českých ľudí z Hučínska alebo z Těšínska. Keďže Sliezsko pripadlo Nemecku, museli narukovať do nemeckého Wehrmachtu a na dni D sa zúčastnili na jeho strane. Týmito prípadmi sa doteraz česká alebo slovenská historiografia podrobnejšie nezaoberala. „Podľa publikovaných údajov išlo asi o 32-tisíc mužov, z ktorých 5-tisíc padlo na frontoch druhej svetovej vojny. Vojaci českého pôvodu, ktorí padli do zajatia vo Francúzsku, boli po preverení zaradení do samostatnej československej obrnenej brigády a zúčastnili sa aj na bojoch na západnom fronte,“ hovorí Šumichrast.
Spojencom sa približne po dvoch mesiacoch tvrdých bojov podarilo preniknúť ďalej do vnútrozemia a na konci augusta sa vo Francúzsku vylodila aj samostatná československá obrnená brigáda. Hoci jej misia už k operácii Overlord nepatrila, jej príslušníci zohrali dôležitú strategickú úlohu – prístav Dunkerque obsadený nemeckými jednotkami obliehali až do skončenia vojny.
Ranených stále pribúdalo. FOTO SITA/AP, TASR/AP
Zdravotná sestra: Videla som čiernu oblohu
„Samozrejme, že si na ten deň spomínam veľmi dobre,“ hovorí aj po 70 rokoch Angličanka Ailsa Domanová, ktorá pôsobila v roku 1944 v armáde ako zdravotná sestra Červeného kríža.
„Boli sme vtedy v Londýne a 6. júna celé mesto zvláštne hučalo.“ Na rozdiel od nepriateľských nemeckých náletov, ktoré trápili nepoddajný Londýn v roku 1940, však tieto zvuky neprinášali strach, ale očakávanie a novú nádej. „Zastali sme a pozerali sme sa na nebo. Nad našimi hlavami leteli tisíce a tisíce anglických a amerických lietadiel, celá obloha bola vtedy čierna.“
