HISTÓRIA

Nebo bolo celé čierne, nad hlavami tisíce lietadiel. Ako prežívali Deň D

Normandiu vyhrali Spojenci vďaka letectvu a dezinformáciám, pomáhali aj Česi a Slováci.

Invázia sa začala presne pred 70 rokmi.(Zdroj: SITA/AP)

Keď z francúzskeho rozhlasu zazneli verše Paula Verlaina, bolo jasné, že sa začína jedna z najväčších operácií druhej svetovej vojny – vylodenie Spojencov v nacistami okupovanej Normandii.

„Už dva dni pred operáciou boli všetky lietadlá namaľované čiernymi a bielymi pruhmi, aby boli rozoznateľné. Invázia sa začala o 6. hodine ráno, 6. dňa, 6. mesiaca roku Pána 1944 a s ňou nastal aj začiatok nemeckého konca,“ cituje český historik Ladislav Kudrna autentické záznamy z kroniky 313. leteckej perute.

„Rozhodujúci obrat tejto najničivejšej vojny sa odohral už o rok skôr – na sovietsko-nemeckom fronte v roku 1943,“ vysvetľuje historik Peter Šumichrast z Vojenského historického ústavu. Vytvorenie druhého frontu v západnej Európe však podľa neho pomohlo koniec druhej svetovej vojny výrazne urýchliť.

„Operácia Overlord bola veľmi dôležitou vojenskou operáciou – spojenecké pozemné sily sa však prebojovali na územie okupovaného Francúzska a začali oslobodzovanie západnej Európy,“ dodáva Šumichrast.

Úspešné predpoklady na vylodenie Spojencov mali už v prvej fáze zabezpečiť letci, ktorí mali ostreľovať nepriateľské nemecké plavidlá, ale aj výsadkári, ktorí mali na starosti sabotáže strategických cieľov.

vysadkari_res.jpg

france_d-day_media128778157087_r3696_res.jpg

Operácia Overlord. FOTO SITA/AP, TASR/AP

Úspech bol v prekvapení

To, že úspech spojeneckej invázie v Normandii bol taký masívny, malo podľa českého vojenského historika Jiřího Rajlicha dve hlavné príčiny.

„V prvom rade to bol fakt, že k svojmu vylodeniu Spojenci nezvolili zdanlivo najvýhodnejšie miesto, teda pobrežie Calaiskej úžiny, kde bola rozmiestnená polovica nemeckých síl. Voľba padla na vzdialenejšie ploché pláže Seinskej zátoky v Normandii, medzi polostrovom Cotentin a mestom Caen, kde nemecké velenie nepovažovalo inváziu za veľmi pravdepodobnú,“ hovorí.

K dokonalému popleteniu a oklamaniu Nemcov podľa neho prispela aj rozsiahla dezinformačná kampaň Spojencov, ktorá predchádzala celej akcii.

„Táto kalkulácia im vyšla dokonale, dokonca ešte aj niekoľko dní po začiatku invázie sa Hitler domnieval, že ide len o manéver na odpútanie pozornosti, a preto tam nedovolil presunúť svoje vojenské sily, išlo najmä o tanky,“ hovorí Rajlich, podľa ktorého to prispelo práve k tomu, aby sa Spojenci na pobreží Normandie udržali a neboli vrhnutí naspäť do mora.

Druhým žolíkom bola nadvláda letectva nad spojeneckým priestorom.

„Nielenže účinne chránilo invázne jednotky, ale ničilo nemecké jednotky a tiež komunikácie, odkiaľ mohli nemecké jednotky preniknúť k vyloďovaciemu priestoru. Čísla hovoria najjasnejšie. Zatiaľ čo nemecké bojové letectvo dokázalo v deň D reagovať iba 319 vzletmi, spojenecké expedičné letectvo ich onoho historického dňa podniklo okolo 14-tisíc,“ uvádza Jiří Rajlich.

france_d-day_fra505_r4203_res.jpg

france_d-day_fra510_r2356_res.jpg

Začiatok nemeckého konca. FOTO SITA/AP, TASR/AP

Aj Slováci a Česi

Práve na strane spojeneckého letectva sa priamo 6. júna 1944 zúčastnili aj Česi a Slováci, v britských kráľovských perutiach ich slúžilo v tom čase približne 1500. „Na podpore invázie sa zúčastnili prakticky všetci, ktorí boli organizovaní v štyroch perutiach,“ hovorí Rajlich.

Najlepším československým letcom nad Normandiou bol Slovák Otto Smik. „V operácii Overlord má evidovaný zostrel 2 a pol lietadla, zostrelil tiež tri bezpilotné strely a za svoje mimoriadne výkony bol 11. júla 1944 povýšený do hodnosti kapitána a veliteľa letky 312. perute, 13. novembra sa stal majorom a veliteľom 127. stíhacej perute,“ hovorí český historik Ladislav Kudrna.

To, či mohli byť Slováci, alebo Česi priamo 6. júna aj medzi vojakmi, ktorí sa vylodili v Normandii, dnes historici presne určiť nedokážu. „Takýmito informáciami nedisponujeme. Berúc do úvahy veľký počet našich rodákov, ktorí sa pred prvou svetovou vojnou alebo počas nej vysťahovali zo Slovenska do Spojených štátov, bolo by pravdepodobne možné nájsť nejakých Slovákov aj vo výsadkových člnoch smerujúcich k francúzskemu pobrežiu či medzi výsadkármi – príslušníkmi 82. a 101. výsadkovej divízie americkej armády,“ hovorí Šumichrast.

Zaujímavé sú aj prípady českých ľudí z Hučínska alebo z Těšínska. Keďže Sliezsko pripadlo Nemecku, museli narukovať do nemeckého Wehrmachtu a na dni D sa zúčastnili na jeho strane. Týmito prípadmi sa doteraz česká alebo slovenská historiografia podrobnejšie nezaoberala. „Podľa publikovaných údajov išlo asi o 32-tisíc mužov, z ktorých 5-tisíc padlo na frontoch druhej svetovej vojny. Vojaci českého pôvodu, ktorí padli do zajatia vo Francúzsku, boli po preverení zaradení do samostatnej československej obrnenej brigády a zúčastnili sa aj na bojoch na západnom fronte,“ hovorí Šumichrast.

Spojencom sa približne po dvoch mesiacoch tvrdých bojov podarilo preniknúť ďalej do vnútrozemia a na konci augusta sa vo Francúzsku vylodila aj samostatná československá obrnená brigáda. Hoci jej misia už k operácii Overlord nepatrila, jej príslušníci zohrali dôležitú strategickú úlohu – prístav Dunkerque obsadený nemeckými jednotkami obliehali až do skončenia vojny.

france_d-day_fra504_r39_res.jpg

france_d-day_fra509_r3882_res.jpg

Ranených stále pribúdalo. FOTO SITA/AP, TASR/AP

Zdravotná sestra: Videla som čiernu oblohu

„Samozrejme, že si na ten deň spomínam veľmi dobre,“ hovorí aj po 70 rokoch Angličanka Ailsa Domanová, ktorá pôsobila v roku 1944 v armáde ako zdravotná sestra Červeného kríža.

„Boli sme vtedy v Londýne a 6. júna celé mesto zvláštne hučalo.“ Na rozdiel od nepriateľských nemeckých náletov, ktoré trápili nepoddajný Londýn v roku 1940, však tieto zvuky neprinášali strach, ale očakávanie a novú nádej. „Zastali sme a pozerali sme sa na nebo. Nad našimi hlavami leteli tisíce a tisíce anglických a amerických lietadiel, celá obloha bola vtedy čierna.“

Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C3EY9 na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C3EY9 na číslo 8787, alebo kliknite na tlačidlo s textom SMS a odošlite predvyplnenú SMS. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Najčítanejšie na SME Svet


Inzercia - Tlačové správy


  1. Objavte majestátne Tatry kúsok po kúsku
  2. Aké sú gastrotrendy pre rok 2018?
  3. Chcete bývať na dobrom mieste? Zakotvite v Adlerovej!
  4. Egejská riviéra: Ktoré letovisko je pre vás najlepšie?
  5. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli?
  6. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných
  7. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy
  8. Dlhopisy 7,25 % p.a. majú najvýhodnejšiu nákupnú cenu v roku
  9. Zelené Grunty vám ponúknu viac, ako očakávate
  10. Kam do tepla v januári?
  1. Attracting talent – Why Millennials are choosing to join Johnson
  2. Aké sú gastrotrendy pre rok 2018?
  3. Chcete bývať na dobrom mieste? Zakotvite v Adlerovej!
  4. Objavte majestátne Tatry kúsok po kúsku
  5. Alarica – new business project in the market of shoes
  6. Ako jazdiť na snehu alebo ľade?
  7. Egejská riviéra: Ktoré letovisko je pre vás najlepšie?
  8. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli?
  9. Toto tajomstvo vrcholoví športovci dlho skrývali
  10. Vlani sme si vyberali z vyše pol milióna inzerovaných áut
  1. Egejská riviéra: Ktoré letovisko je pre vás najlepšie? 15 268
  2. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli? 7 692
  3. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných 3 265
  4. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy 1 997
  5. Kam do tepla v januári? 1 756
  6. Dlhopisy 7,25 % p.a. majú najvýhodnejšiu nákupnú cenu v roku 1 394
  7. Objavte majestátne Tatry kúsok po kúsku 1 333
  8. First moment Turecko: využite zľavy na špičkové hotely 1 306
  9. Demänovku mieša iba jeden človek. Ako si strážia receptúru? 898
  10. Tatra banka spustila najmodernejší internet banking pre firmy 888

Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Prečo sa Česi rozhodli vyhodiť vlastnú krajinu do povetria

Voliči Mariana Kotlebu a Miloša Zemana sa hnevajú na 21. storočie.

Neprehliadnite tiež

Katalánsky expremiér odišiel do Dánska, hrozí mu tam zadržanie

Riziko zatknutia Carlesa Puigdemonta je aj podľa jeho právneho zástupcu vysoké.

Žoviálny, uvoľnený a sebavedomý. Zeman v prvej debate diskutoval sám so sebou

Jiří Drahoš neprišiel do prvej televíznej debaty pred druhým kolom prezidentských volieb v Česku.

Komu patrí Česko? Nevieme, rovnako ani to, kto platí Zemanovi kampaň

Inzeráty proti Drahošovi sú len začiatkom. Väčšina peňazí na Zemanovu nekampaň sa ešte neminula.

Drahoš má šancu poraziť Zemana, ale výsledok bude tesný, tvrdí prieskum

Pol milióna Čechov stále nevie, koho budú voliť.

Irán opäť cvičí v strategickom Hormuzskom prielive

Na manévroch zúčastňuje iránske námorníctvo, vojenské letectvo a pozemné vojsko.