KÁHIRA, DAMASK, TEL AVIV. Na Blízkom východe sa žartovalo, kto dá viac. Asad alebo Sísí?
Egyptského prezidenta napokon zvolilo viac voličov, ale v Sýrii zase prišlo viac ľudí, čo zo sýrskeho prezidenta nerobí priamo porazeného.
Ak niekto prehral, bola to demokracia, respektíve liberálna demokracia.
„Moderná demokracia nemôže existovať bez slobodných, férových a transparentných volieb, ale voľby samotné demokraciu ešte nerobia,“ povedal denníku New York Times Hišam Melem, reportér televízie al-Arábija.
Málokto pochybuje, že Asad a Sísí sa pri moci neudržali úplne transparentne a že nevyužili svoj aparát na to, aby ani nehrozil iný výsledok.
Nájdi rozdiely
Ako vyhrali
- V Sýrii sa zúčastnilo podľa oficiálnych čísiel 73,42 % voličov. Bašarovi Asadovi dalo hlas 88,7 percenta.
- V Egypte volilo len 47,5 percenta voličov. Sísí vyhral so ziskom skoro 97 percent.
Reakcie sveta na víťazstvo Egypťana a Sýrčana boli úplne odlišné, a to aj preto, že Sísí nie je Asad a naopak.
Sísí iste nie je demokrat, západnými hodnotami zrejme skôr pohŕda, ale Asad, ktorý útočil chemickými zbraňami na vlastných, je podľa niektorých názorov zrelý na „titul“ vojnový zločinec.
Kým Európania a Američania Sísího uznali, Asadovi blahoželali Irán, Hizballáh, Rusko a Venezuela.
Európske a severoamerické diplomatické centrály používali na označenie volieb v Sýrii pojem fraška.
Koniec ideálov
Volebné víťazstvá starého lídra v Sýrii a muža blízkeho egyptskému diktátorovi Mubarakovi v Egypte ukazujú, ako vyprchali ideály arabskej jari.
New York Times napísal, že Západu sa vypomstilo, ako mechanicky a bezobsažne presadzoval voľby.
S výnimkou Tuniska sa žiadnej z krajín arabskej jari, ale ani predchádzajúcej vlny demokratizácie vedenej Bushovou administratívou, nepodarilo dosiahnuť demokraciu, čo by obstála v západných očiach.
